EU Clean Air Forum spojilo odborníkov z oblasti tvorby legislatívy a politík, vedcov a expertov na monitorovanie ovzdušia. Diskusie potvrdili potrebu koordinácie znižovania emisií znečisťujúcich látok a skleníkových plynov, ako aj význam kvalitných, dostupných a spoľahlivých dát. Zaujala nás panelová diskusia venovaná diaľkovému prieskumu Zeme a využitiu programu Copernicus a satelitov Sentinel pri monitorovaní znečistenia ovzdušia, pretože využitie diaľkového prieskumu Zeme pri príprave a validácií emisných inventúr je veľkou výzvou aj na našom odbore. Zdôraznené bolo, že kombináciou dlhých časových radov satelitných dát je možné dosiahnuť výrazne jemnejšie priestorové rozlíšenie, až na úroveň približne 400 × 400 m, aj keď pôvodné dáta mali podstatne hrubšie rozlíšenie. Pozornosť sa venovala aj umelej inteligencii, ktorá môže zlepšiť kvalitu údajov, no má obmedzenia pri dlhodobých projekciách.
Významná časť diskusií sa zamerala na hodnotenie smernice NEC a pripravovanú revíziu Göteborského protokolu. Najväčšou výzvou zostáva plnenie emisných redukčných záväzkov pre amoniak, s ktorými má problém aj Slovenská republika. Otvorená bola aj otázka zahrnutia metánu a čierneho uhlíka do dohovoru LRTAP. Zdôraznená bola potreba lepšej koordinácie klimatickej politiky a politiky kvality ovzdušia, rýchlejšej implementácie opatrení a efektívnej komunikácie s verejnosťou, najmä s dôrazom na ochranu zdravia ľudí a detí.
Hlavnou témou rokovaní 45. zasadnutia Výkonného orgánu Dohovoru LRTAP bola revízia Göteborského protokolu, najmä otázky zahrnutia emisií čierneho uhlíka (BC) a metánu (CH₄) do Göteborského protokolu, taktiež aktualizácia technických príloh protokolu a budúce nastavenie emisných redukčných záväzkov. Diskusie potvrdili smerovanie k povinnému reportingu emisií BC, pričom ich znižovanie má byť prioritne dosahované prostredníctvom opatrení na redukciu tuhých častíc PM. Uvažuje sa o zaradení metánu do dohovoru LRTAP, ako prekurzoru ozónu. Krajiny sa zhodli na potrebe kolektívneho znižovania a lepšej koordinácie medzi reportingom pod CLRTAP a UNFCCC, avšak bez zavádzania individuálnych záväzných cieľov.
Zasadnutie potvrdilo, že emisné redukčné záväzky zostávajú kľúčovým prvkom Göteborského protokolu. Predpokladá sa ich nastavenie na obdobie po roku 2040 s referenčným rokom 2015, pričom finalizácia revízie protokolu bude pravdepodobne posunutá na rok 2028. O ďalšom postupe sa bude rokovať na nasledujúcom zasadnutí Výkonného orgánu.
Výkonný orgán zároveň schválil nové záväzné usmernenia pre stacionárne zdroje, národné dusíkové bilancie a netechnické opatrenia. Pre Slovenskú republiku sú tieto výstupy dôležité najmä z hľadiska včasnej prípravy na nové povinnosti v oblasti reportingu a znižovania emisií, ako aj z pohľadu posilňovania medzinárodnej spolupráce v ochrane ovzdušia.