Energetika

Spaľovanie palív pri výrobe elektrickej energie a pary má vysoký podiel na znečisťovaní ovzdušia. V minulosti boli intenzívne na tento účel využívané tuhé palivá, najmä menej kvalitné hnedé uhlie a lignit ťažené v Slovenskej republike. Vďaka proaktívnej environmentálnej politike Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v minulom období postupne došlo k znižovaniu využívania tuhých a kvapalných fosílnych palív na úkon zvyšovania spotreby zemného plynu a biomasy a zvyšovania energetickej efektívnosti spoločností. Tomuto fenoménu hovoríme decoupling, stav, keď krivka zvyšovania výroby nenasleduje krivku zvyšovania emisií, tie naopak klesajú. 

Emisie z energetiky sú odhadované a podávané v oboch inventúrach – skleníkových plynov a znečisťujúcich látok. V energetike sa bilancujú zdroje emisií z výroby elektrickej energie a pary (elektrárne a centrálne zdroje zásobovania teplom), rafinácia ropy a výroba tuhých palív (koksu).

V rámci metodiky sa emisie odhadujú dvoma prístupmi – referenčným a sektorovým. Metodika energetickej bilancie referenčným prístupom je nazývaná tiež prístup zhora – nadol a je založená na jednoduchých bilančných výpočtoch, ktoré vychádzajú z energetickej štatistiky, ktorá je každoročne pripravovaná a zverejňovaná ŠÚ SR. Bilancia zohľadňuje ťažbu, výrobu, dovoz, vývoz a zásoby danej komodity. Sektorový prístup je naopak označovaný ako prístup zdola – nahor a založený na údajoch priamo zo samotných prevádzok s detailnejším rozdelením.

Energetika je najväčším prispievateľom k celkovým emisiám skleníkových plynov Slovenskej republiky. V roku 2021 podiel sektora energetika predstavoval 66 %, v absolútnom vyjadrení 27 417 Gg CO2 ekv. Energetický sektor produkuje viac ako 75 % celkových emisií oxidu uhličitého na Slovensku. Je to dané hlavne spaľovaním fosílnych palív.

Emisie SOx sú emitované hlavne z kategórie výroba železa a ocele (22% v roku 2021) a výroba hliníka (takmer 15% v roku 2021). V minulosti bola najvýznamnejšou kategóriou výroba elektrickej energie a pary. Kategória Výroby železa a ocele vykazuje celkovo klesajúci trend, no emisie z výroby hliníka majú od roku 1990 stúpajúcu tendenciu. Tento trend je spojený s nárastom výroby tohto kovu.

Do roku 2005 bolo hlavným zdrojom emisií olova (Pb) spaľovanie komunálneho odpadu s energetickým zhodnotením v kategórii výroba elektrickej energie a pary. Modernizácia oboch spaľovní tuhého komunálneho odpadu (TKO) viedla k výraznému zníženiu emisií. Pokles emisií Pb z cestnej dopravy viditeľný od roku 2000 a bol spôsobený zákazom pridávania olova do motorových palív. Od roku 2006 sú hlavným zdrojom emisií olova spaľovacie činnosti pri výrobe ocele a železa.

Emisie kadmia (Cd) sa v sektore energetika od roku 1990 znížili iba mierne. Podobne ako emisie Pb, aj spaľovne TKO významne prispievali k emisiám Cd do roku 2005. Odvtedy sa stalo významným zdrojom emisií Cd rezidenčné vykurovanie.

Na množstvo emisií PCDD/F emitovaných do ovzdušia v Slovenskej republike mali najväčší vplyv spaľovne TKO. Od rekonštrukcie obe spaľovacie zariadenia významne znížili emisie tejto znečisťujúcej látky. Vykurovanie domácností je hlavným prispievateľom k emisiám HCB v celom časovom rade. V roku 2020 bolo touto kategóriou emitovaných takmer 72 % celkových emisií HCB.

Emisie PAH sa emitujú väčšinou z vykurovania domácností. Emisný trend týchto znečisťujúcich látok v energetickom sektore od roku 2005 mierne klesá.

Medzi najväčšie úspechy environmentálnych opatrení považujeme významné zníženie emisií síry – SOx od roku 1990.

Trendy emisií po jednotlivých typoch palív

Trendy emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora energetika po jednotlivých typoch palív sa bilancujú od roku 1990. Viac informácií o trendoch emisií zo sektora energetika – spaľovanie podľa typov fosílnych palív na Slovensku.

Štrukturálne zmeny a implementácia ekonomických nástrojov, ako je napríklad obchodovanie s emisnými kvótami, hralo významnú úlohu pri znižovaní emisií z výroby elektrickej energie a tepla na Slovensku. Dôležitým faktorom bola významná zmena palivovej základne energetických a priemyselných podnikov v priebehu posledných rokov. Slovensko bolo začiatkom deväťdesiatych rokov, energeticky aj emisne, intenzívna krajina s vyspelým ťažkým priemyslom, závislá od dovozu fosílnych palív ako antracit, čierne uhlie, koks, hnedé uhlie, ropa a zemný plyn. Skladba priemyslu obsahovala ťažké strojárenstvo, hutníctvo, chemický priemysel, výrobu neželezných kovov, či rafinériu. Tieto odvetvia spotrebúvali značné množstvo tuhých a kvapalných palív a produkovali emisie skleníkových plynov až na úrovni 56 tisíc Gg CO2 ekv. V dôsledku ekonomickej a hospodárskej transformácie a modernizácii priemyselných podnikov zanikli mnohé neekonomické a neekologické prevádzky a tie, čo ostali, prešli významnou zmenou palivovej základne. To vyjadruje aj pokles tuhých a kvapalných palív od roku 1990 a nárast spotreby zemného plynu, obnoviteľných zdrojov a odpadových palív (napríklad teplo zo spaľovania odpadu). Celkový pokles spaľovania neekologických palív spôsobil pokles emisií skleníkových plynov na úroveň približne 27 tisíc Gg CO2 ekv. v roku 2021, čo je viac ako 52 % pokles.