Energetika

Prognózy emisií skleníkových plynov v sektore Energetika

Prognózy alebo tzv. projekcie emisií skleníkových plynov (GHG) v energetickom sektore boli modelované samostatne pre veľké a stredné energetické zariadenia, kategórie domácností napojené na CZT a kategória ostatné. Projekcie z energetiky  sú modelované na základe aktuálneho referenčného roku z národnej inventúry skleníkových plynov. Výpočet projekcií je založený na vstupoch a výstupoch z modelov ako je CPS – Slovakia, JRC – EU TIMES Model, SEPS a iné. Projekcie sú v súlade s pripraveným (aktualizovaným) Národným energetickým a klimatickým plánom (NECP).

Celkový trend a scenáre (WAM vs. WEM):

Podľa prognóz (projekcií) budú emisie skleníkových plynov na Slovensku v období rokov 2025 až 2035 pokračovať v klesajúcom trende vo všetkých sektoroch, najmä v ambicióznejšom scenári WAM (s dodatočnými opatreniami). Najvýraznejší pokles, absolútne aj relatívne, sa očakáva v sektore výroby elektriny a tepla. Tento pokles je poháňaný predpokladaným nárastom kapacity solárnej a veternej energie do roku 2035. Deje sa tak aj napriek očakávanému nárastu dopytu po elektrine (najmä v domácnostiach a službách), ktorý je výraznejší v scenári WAM. Scenár WEM (s existujúcimi opatreniami) využíva menej ambiciózny predpoklad elektrifikácie od SEPS – (Slovenská elektrizačná prenosová sústava). Oba scenáre počítajú so spustením štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce (Mochovce IV).

Ciele do roku 2030 a 2040:

Scenár WAM by viedol k zníženiu emisií o 60 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990, čím by sa prekročil cieľ zníženia o 55 %. Scenár WEM predpokladá pokles  o 52 %, čo by mohlo znamenať nedosiahnutie cieľa 55 %. Pre rok 2040 sa očakáva ďalší pokles emisií, avšak v súčasnosti existuje len obmedzené množstvo konkrétnych politík, ktoré by zabezpečili výrazné zníženie po roku 2035. Európska komisia síce vo februári 2024 navrhla cieľ EÚ znížiť čisté emisie o 90 % do roku 2040 (oproti 1990), ale finálne rozhodnutie na úrovni EÚ ešte nepadlo.

Kľúčové opatrenia na dosiahnutie cieľov:

Krátkodobý cieľ (-55 % do 2030) by sa dal dosiahnuť najmä prostredníctvom opatrení ako:

• Elektrifikácia oceliarní – Inštalácia Elektrických oblúkových pecí.
• Rozvoj elektromobility (sektor dopravy).
• Zatepľovanie budov a zvyšovanie ich energetickej efektívnosti.
• Rozvoj obnoviteľných zdrojov (Biomasa)
• Elektrifikácia priemyslu, domácností a služieb.
• K čistejšiemu energetickému mixu už prispelo uzavretie uhoľných elektrární Nováky a Vojany a spustenie 3. bloku JE Mochovce. Očakáva sa aj spustenie 4. bloku priebežne v roku 2027.
• Zavedenie systému obchodovania s emisiami (ETS 2) pre sektory stavebníctva a dopravy od roku 2027 (s odhadovanou cenou okolo 59 EUR/tona v roku 2030).

Energetický priemysel (1.A.1) a Priemyselná energetika (1.A.2) sú spolu s dopravou hlavnými zdrojmi emisií v energetike. V kategórii 1.A.1 sa prejavuje plánované odstavovanie výroby z fosílnych palív (uhlie) a prechod na zemný plyn, biomasu a iné alternatívy. Znižovanie emisií v 1.A.2 je náročnejšie, lebo výroba energie súvisí s technológiou výroby (vyžaduje komplexné a nákladné zmeny). Preto WEM scenár počíta len s miernym poklesom (aj pre predpoklad rastu produkcie), zatiaľ čo WAM ráta s výraznejším poklesom vďaka náhrade fosílnych palív a zmenám v technológiách či zvýšenie energetickej účinnosti. Emisie zo spaľovania v sektore služieb a domácností sú zobrazené samostatne.

Emisie EÚ ETS

Emisie v energetike majú klesať, najmä vďaka odstávke uhoľných elektrární, nahradeniu blokmi Jadrovej Elektrárne Mochovce3 & 4 a väčšiemu využívaniu biomasy a alternatívnych palív. Najvýznamnejšie sektory EÚ ETS predstavujú emisie z výroby elektriny a tepla, rafinérie ropy a výroby železa a ocele, kde sa očakáva aj najvýraznejší pokles. Emisie EÚ ETS poklesli od roku 2005 v priemere o 30 %. Zníženie v sektore rafinérie je predovšetkým pripisované poklesu podielu fosílnych palív v sektore dopravy, ako to predpokladá model COPERT (pozri časť Doprava). Ďalšie plánované opatrenia v energetickom sektore zahŕňali vyradenie koksárenskej batérie (kategória 1.A.2) a nahradenie spaľovania energetického uhlia používaného na výrobu procesnej pary a elektriny zemným plynom. Ďalšie snahy o dekarbonizáciu v ETS zahŕňali zlepšenia efektívnosti v rôznych divíziách závodov. Slovensko plánuje viac sa zamerať na energetickú efektívnosť v priemysle a súvisiace služby, vrátane výroby a spotreby energie.

Emisie EÚ ESR

Emisie v energetike (mimo ETS) pochádzajú hlavne z vykurovania domácností (1.A.4) a dopravy. Aj tu sa predpokladá pokles, najmä vďaka nahrádzaniu fosílnych palív v palivovom mixe a v doprave presun z fosílnych palív na elektromobilitu. Menší podiel majú kategórie 1.A.1 a 1.A.2., ktoré sa konvenčnými opatreniam ako zvyšovanie podielu biomasy a v neskoršej fáze aj vodíka dostávajú na svoj maximálny potenciál znižovania GHG. Dôležité je poznamenať že kategória EÚ ESR je ťažšie regulovateľná ako ETS a preto je znižovanie emisií GHG náročnejšie. Dôležitým trendom z posledných sledovaných rokov je obrat v pomere emisií regulovaných pod EÚ ETS, kedy už nepredstavujú nadpolovičnú väčšinu. Odliv emisií z EÚ ETS je zapríčinený viacerými faktormi, medzi ktoré patria aj zmeny v rozsahu uplatnenia smernice na jednotlivé prevádzky (od roku 2012 zaradenie leteckej dopravy, od roku 2013 rozšírenie rozsahu aktivít), zdražovanie emisných kvót, pokles bezodplatných kvót a v neposlednom rade aj vypočítavé delenie väčších podnikov na menšie tak, aby nespadali pod systém EÚ ETS. 

Prognózy emisií znečisťujúcich látok v sektore Energetika

Projekcie emisií znečisťujúcich látok (ZL) v energetickom sektore zahŕňajú emisie zo spaľovacích zariadení ako bodových zdrojov. Emisie uvažované v tejto činnosti sa uvoľňujú riadeným procesom spaľovania (emisie z kotlov, emisie z pecí, emisie z plynových turbín alebo stacionárnych motorov) a sú charakterizované najmä druhmi použitých palív. Na základe dostupných údajov z národného inventára emisií boli pripravené aktualizované prognózy trendov emisií do roku 2030 a 2050 s použitím modelov a nástrojov na prípravu projekcií emisií. V tomto kroku boli do projekcií zahrnuté existujúce (platné, prijaté) politiky a opatrenia, ktoré boli doteraz implementované. Tu rozoberáme scenár s opatreniami, alebo presnejšie, s existujúcimi opatreniami (scenár WM - s opatreniami) a s dodatočnými opatreniami – WAM.

Zníženie emisií je viditeľné vo všetkých sektoroch (1A), ako aj u znečisťujúcich látok. Toto zníženie je v súlade s Národným energetickým a klimatickým plánom Slovenska (NECP) a NAPCP prekračuje ciele EÚ. Medzi kľúčové faktory patrí postupné vyraďovanie uhlia, elektrifikácia priemyslu a rozšírenie systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS 2) na budovy/dopravu (2027). Emisie v energetickom sektore – spaľovanie palív pochádzajú najmä z energetického priemyslu (výroba elektriny a tepla), spracovateľského priemyslu a stavebníctva, prepravy palív potrubím a iných energetických odvetví. Najdôležitejšími zdrojmi emisií sú emisie z výroby elektriny a tepla, ropných rafinérií a výroby železa a ocele. Emisie z cestnej, železničnej, leteckej a lodnej dopravy sú uvedené samostatne v nižšie uvedenej podkapitole. Ako je vidieť, oba scenáre obsahujú dekarbonizačné opatrenie, známe ako postupné vyraďovanie tuhých fosílnych palív v najväčšej slovenskej tepelnej elektrárni vo Vojanoch a Novákoch, čo viedlo k výraznému poklesu emisií SOx, CO, NOx alebo TSP v kategórii 1A1(a). Uzavretie uhoľných elektrární v Novákoch (2023) a Vojanoch (2024) eliminovalo 98 % emisií SOx a 74 % emisií PM z kategórie 1A1(a).

Emisie znečisťujúcich látok v scenári WAM sa podľa predpokladov znížia vo všetkých sektoroch medzi rokmi 2025 a 2035, pričom najvýznamnejšie zníženie sa očakáva v sektore elektriny a tepla. Tieto poklesy vyplývajú zo zvýšenej kapacity obnoviteľných zdrojov energie (solárna, veterná) a prísnejších kontrol znečistenia. V scenári WEM sa uplatňuje menej ambiciózna cesta elektrifikácie (na základe údajov SEPS), hoci oba scenáre predpokladajú spustenie prevádzky jadrového reaktora MOCHOVCE IV. Do roku 2030 sa predpokladá pokles emisií NOx o 52 % v porovnaní s rokom 2005. Emisie NMVOC o 45 %, SOx o 93 %, NH3 o 30 % a PM 2,5 o 65 % v základnom scenári – WEM a v scenári WAM je zníženie nasledovné: NOx o 59 %, NMVOC o 50 %, SOx o 95 %, NH3 o 39 % a PM 2,5 o 69 %. Národné ciele Slovenska v oblasti znižovania znečistenia ovzdušia sú plne splnené iba v rámci cesty WAM. Po roku 2035 sa očakávajú ďalšie zníženia, ale obmedzené politické rámce v súčasnosti podrobne opisujú, ako sa dosiahnu významné zníženia do roku 2040.