Trendy emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora poľnohospodárstvo sa bilancujú od roku 1990. Emisie z tohto sektoru vykazujú vysokú mieru neurčitosti, ktorá pochádza z podstaty prírodných procesov, ktoré sú dôležité a to je kolobeh uhlíka a dusíka v sektore, ktorý sa bilancuje spoločne pre skleníkové plyny aj pre znečisťujúce látky.
Trendy emisií skleníkových plynov
Vývoj stavov hospodárskych zvierat mal výrazný dopad na znižovanie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok v tomto sektore po roku 1990. Pokles počtu všetkých druhov hospodárskych zvierat bol najvýznamnejší najmä v kategóriách hovädzieho dobytka a oviec, avšak výrazný pokles nastal vo všetkých kategóriách.
Hlavným dôvodom poklesu boli ekonomické zmeny a transformácia sektora po roku 1989. Poľnohospodárstvo sa transformovalo z plánovaného hospodárskeho modelu na trhový. Pokles emisií mal najmä ekonomický charakter a bol sprevádzaný hlavne odbytovou a finančnou krízou v podnikoch poľnohospodárskej prvovýroby, ktorá dosiahla svoj vrchol v roku 1992. Jedným z najhlavnejších cieľov transformačného procesu v poľnohospodárstve pri jeho prechode na trhový mechanizmus bola dekolektivizácia poľnohospodárstva so zámerom obnovenia súkromno-vlastníckych práv. Ďalší pokles stavov zvierat môžeme sledovať po roku 2004, kedy Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Avšak vďaka prijatým dotáciám zo spoločného rozpočtu Európskej únie, ktoré boli vyčlenené na podporu európskych fariem zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, sa zmiernil pokles stavov zvierat.
Sektor poľnohospodárstva predstavuje štvrtý najväčší sektor tvorby skleníkových plynov s podielom približne 6 %.
Celkové emisie skleníkových plynov
Trend emisií CH4
Najvýznamnejší zdroj metánu predstavuje metán produkovaný procesmi enterickej fermentácie hovädzieho dobytku, ktorý predstavuje kľúčovú kategóriu (89 %). Približne 9 % tvorí metán produkovaný populáciou oviec. Emisie metánu z tejto kategórie majú dlhodobý klesajúci trend, rovnako ako emisie metánu z hnojného manažmentu. Dôvodom je dramatický pokles stavov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka a ošípaných. Emisie metánu zo skladovania hnoja a hnojovice sa znížili o približne 80 % v porovnaní s rokom 1990. Emisie z hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec boli vypočítané na základe emisných faktorov, ktoré sú špecifické pre Slovenskú republiku na základe regionálnych údajov o kŕmnych dávkach zvierat a informáciách o systémoch nakladania a skladovania hnoja. Hnoj a hnojovica z ošípaných a hovädzieho dobytka majú najväčší potenciál tvorby metánu zo skladovania.
Trend emisií N2O
Emisie N2O majú klesajúci trend. V porovnaní s rokom 1990 emisie poklesli o viac ako 60 % z dôvodu poklesu počtu hospodárskych zvierat po roku 1990. Tento pokles bol ovplyvnený hospodárskou situáciou v poľnohospodárstve, najmä kontinuálnym znižovaním stavov hovädzieho dobytka. Ďalší pokles emisií je viditeľný po roku 2015, vyvolaný politickým rozhodnutím o ukončení mliečnych kvót. Systém mliečnych kvót v EÚ sa skončil 31. marca 2015. Prvýkrát bol zavedený v roku 1984 v čase, keď výroba EÚ vysoko prevyšovala dopyt.
Hlavným dôvodom klesajúceho trendu bol pokles používania anorganických dusíkatých hnojív na Slovensku po roku 1990. Napriek poklesu v predchádzajúcich rokoch, zaznamenávame opäť nárast najmä od roku 2009. Po roku 2019 je viditeľný mierny pokles, a to najmä kvôli vyšším cenám hnojív na trhu. Všeobecný nárast emisií je spôsobený ekonomickým oživením v sektore pestovania plodín a krmovín, každoročný nárast ornej plochy spôsobuje tlak na vyššiu spotrebu organických a anorganických hnojív. Negatívna vodná bilancia v pôdach a z nej vyplývajúce pôdne sucho spôsobuje výpadky v úrodách poľnohospodárskych plodín, tieto podmienky zohrali zásadný vplyv na zníženie emisií N2O z vyplavovania z poľnohospodárskych pôd a pastvín v rokoch 2017-2019 a 2021-2023. Podľa analýz sa podobný trend očakáva aj naďalej.
Trendy emisií znečisťujúcich látok
Poľnohospodárstvo na Slovensku je stabilným zdrojom emisií amoniaku (NH₃), oxidov dusíka (NOx) a prachových častíc. Hlavné zdroje sú chov hospodárskych zvierat, spracovanie hnojív a používanie dusíkatých hnojív. Emisie NH3 sa v tomto sektore od roku 1990 znížili približne o 60 %. Hlavným dôvodom tohto poklesu bolo výrazné zníženie stavov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka a ošípaných.
Celkové emisie znečisťujúcich látok
Trend emisií NH3
Trend emisií amoniaku z obhospodarovania poľnohospodárskych pôd má klesajúci charakter, okrem pár izolovaných rokov (1997, 2002, 2017-2019), ktoré sa vymykajú klesajúcemu trendu. Tieto extrémy v trende sú spôsobené vyššou aplikáciou minerálnych hnojív do pôdy v roku 2002 a 2017, zvýšenej spotrebe močoviny, ktorá má jeden z najväčších potenciálov tvorby amoniakálnych emisií. Po roku 2018 bol zaznamenaný pokles emisií z anorganických dusíkatých hnojív, najmä močoviny. Pokles je spôsobený najmä kvôli zvýšeným cenám plynu, čo malo vplyv na zvýšenie ceny hnojív na trhu.
Trend emisií NOx
Emisie NOx v poľnohospodárstve sa od roku 1990 znížili o viac ako 50 %, najmä kvôli znižovaniu stavov zvierat. Po roku 2014 sa emisie NOx z poľnohospodárskeho sektora mierne zvýšili v dôsledku výrazného nárastu spotreby anorganických dusíkatých hnojív.
Trend emisií NMVOC
Emisie prchavých organických látok (NMVOC) v poľnohospodárstve sa po roku 1990 výrazne znížili, o takmer 70 %, a to najmä z dôsledku úbytku hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka a ošípaných. Emisie NMVOC sa tvoria v tráviacom trakte bylinožravcov ako vedľajší produkt enterickej (črevnej) fermentácie, pri ktorej sa sacharidy činnosťou mikroorganizmov štiepia na jednoduchšie molekuly. Množstvo uvoľnených prchavých organických látok závisí od typu tráviaceho traktu, veku a hmotnosti zvieraťa, ako aj kvality a množstva spotrebovaného krmiva. Ďalším zdrojom emisií NMVOC je skladovanie krmiva, predovšetkým siláže. V dôsledku toho je chov hovädzieho dobytka najdôležitejším zdrojom poľnohospodárskych emisií NMVOC.
Trendy emisií pevných častíc
Poľnohospodárstvo nie je významným producentom pevných častíc. Emisie pevných častíc v poľnohospodárove vznikajú predovšetkým pri manipulácií s krmivom, pri manipulácií a sušení poľnohospodárskych plodín, pri manipulácii s podstielkou zvierat v ustajnení a pri obrábaní pôdy. Pevné častice vznikajú zároveň pri aktivite zvierat počas ich ustajnenia. PM2.5 a TSP z poľnohospodárstva vykazujú po roku 1990 viditeľný pokles, ktorý je v posledných rokoch relatívne stabilný s miernym kolísaním, ktorý spôsobujú znižujúce sa emisie z nakladania s hnojom a zároveň zvyšovanie čiastočných emisií z poľnohospodárskych pôd.
Trendy emisií pevných častíc
Poľnohospodárstvo nie je významným producentom pevných častíc. Emisie pevných častíc v poľnohospodárove vznikajú predovšetkým pri manipulácií s krmivom, pri manipulácií a sušení poľnohospodárskych plodín, pri manipulácii s podstielkou zvierat v ustajnení a pri obrábaní pôdy. Pevné častice vznikajú zároveň pri aktivite zvierat počas ich ustajnenia. PM2.5 a TSP z poľnohospodárstva vykazujú po roku 1990 viditeľný pokles, ktorý je v posledných rokoch relatívne stabilný s miernym kolísaním, ktorý spôsobujú znižujúce sa emisie z nakladania s hnojom a zároveň zvyšovanie čiastočných emisií z poľnohospodárskych pôd.
Trendy emisií pevných častíc
Poľnohospodárstvo nie je významným producentom pevných častíc. Emisie pevných častíc v poľnohospodárove vznikajú predovšetkým pri manipulácií s krmivom, pri manipulácií a sušení poľnohospodárskych plodín, pri manipulácii s podstielkou zvierat v ustajnení a pri obrábaní pôdy. Pevné častice vznikajú zároveň pri aktivite zvierat počas ich ustajnenia. PM2.5 a TSP z poľnohospodárstva vykazujú po roku 1990 viditeľný pokles, ktorý je v posledných rokoch relatívne stabilný s miernym kolísaním, ktorý spôsobujú znižujúce sa emisie z nakladania s hnojom a zároveň zvyšovanie čiastočných emisií z poľnohospodárskych pôd.
Trendy emisií pevných častíc
Poľnohospodárstvo nie je významným producentom pevných častíc. Emisie pevných častíc v poľnohospodárove vznikajú predovšetkým pri manipulácií s krmivom, pri manipulácií a sušení poľnohospodárskych plodín, pri manipulácii s podstielkou zvierat v ustajnení a pri obrábaní pôdy. Pevné častice vznikajú zároveň pri aktivite zvierat počas ich ustajnenia. PM2.5 a TSP z poľnohospodárstva vykazujú po roku 1990 viditeľný pokles, ktorý je v posledných rokoch relatívne stabilný s miernym kolísaním, ktorý spôsobujú znižujúce sa emisie z nakladania s hnojom a zároveň zvyšovanie čiastočných emisií z poľnohospodárskych pôd.