Poľnohospodárstvo

Vývoj stavov hospodárskych zvierat mal výrazný dopad na znižovanie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok v tomto sektore po roku 1990. Hlavným dôvodom poklesu boli ekonomické zmeny a transformácia sektora po roku 1989. Poľnohospodárstvo sa transformovalo z plánovaného hospodárskeho modelu na trhový. Pokles emisií mal najmä ekonomický charakter a bol sprevádzaný hlavne odbytovou a finančnou krízou v podnikoch poľnohospodárskej prvovýroby, ktorá dosiahla svoj vrchol v roku 1992. Jedným z najhlavnejších cieľov transformačného procesu v poľnohospodárstve pri jeho prechode na trhový mechanizmus bola dekolektivizácia poľnohospodárstva so zámerom obnovenia súkromno-vlastníckych práv. Ďalší pokles stavov zvierat môžeme sledovať po roku 2004, kedy Slovensko pristúpilo do Európskej únie. Tento pokles mal ale krátke trvanie, nakoľko od roku 2006 evidujeme stabilizovanie stavov zvierat okrem kontinuálneho poklesu stavov dojníc. Aj vďaka prijatým dotáciám zo spoločného rozpočtu Európskej únie, ktoré boli vyčlenené na podporu európskych fariem zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, sa zmiernil pokles stavov zvierat.

Poľnohospodárske amoniakálne emisie sa od roku 1990 znížili o 60 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 8 %. Hlavnou hybnou silou tohto poklesu bol výrazný pokles emisií z hovädzieho dobytka a ošípaných v dôsledku dramatického zníženia stavov hospodárskych zvierat. So zreteľom na obdobie rokov 2011 až 2015 môžeme povedať, že emisie NH3 sú z nakladania s maštaľným hnojom relatívne stabilné a ich plynulý nárast je dôsledkom nárastu kategórií mäsového hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Emisie NH3 v 3D poľnohospodárskych pôdach klesli v dôsledku zníženia spotreby niektorých typov anorganických dusíkatých hnojív. 

Poľnohospodárstvo nie je významným producentom pevných častíc. Emisie pevných častíc v poľnohospodárove vznikajú predovšetkým pri manipulácií s krmivom, pri manipulácií a sušení poľnohospodárskych plodín, pri manipulácii s podstielkou zvierat v ustajnení a pri obrábaní pôdy. Pevné častice vznikajú zároveň pri aktivite zvierat počas ich ustajnenia. V roku 2021 predstavovalo poľnohospodárstvo 1,4 % (0,259 Gg) PM2.5, 13,3% (3,293 Gg) PM10 a 11,3 % (3,606 Gg) z národného súčtu emisií TSP. Emisie PM2.5 a TSP z poľnohospodárstva v období 2005 – 2021 stagnovali v dôsledku znižujúcich sa emisií z nakladania s hnojom a zvyšovania čiastočných emisií z  poľnohospodárskych pôd. 

V roku 2021 vyprodukovalo poľnohospodárstvo skleníkové plyny v objeme 2 431 Gg CO2 ekvivalentov. Podiel v národnom súčte tvoril 6 %. Emisie prchavých organických látok (NMVOC) v poľnohospodárstve sa v období od 1990 do 2021 znížili o 72,9 % v dôsledku úbytku hospodárskych zvierat najmä hovädzieho dobytka ošípaných a hydiny. Emisie NMVOC sa tvoria v tráviacom trakte bylinožravcov ako vedľajší produkt enterickej (črevnej) fermentácie, pri ktorej sa sacharidy činnosťou mikroorganizmov štiepia na jednoduchšie molekuly. Množstvo uvoľnených prchavých organických látok  závisí od typu tráviaceho traktu, veku a hmotnosti zvieraťa, ako aj kvality a množstva spotrebovaného krmiva. Ďalším zdrojom emisií NMVOC je skladovanie krmiva, predovšetkým siláže. V dôsledku toho je chov hovädzieho dobytka najdôležitejším zdrojom poľnohospodárskych emisií NMVOC (71%). 

V roku 2021 emisie poľnohospodárskych NOx predstavovali 7,09 Gg a 12,1 %, podiel na národných celkových poľnohospodárskych emisiách NOx sa od roku 1990 znížili o 48 % najmä kvôli znižovaniu stavov zvierat. Počas obdobia medzi rokmi 2014 – 2021 sa emisie NOx z poľnohospodárskeho sektora zvýšili v dôsledku výrazného nárastu spotreby anorganických dusíkatých hnojív.

Trendy emisií po zdrojoch živočíšnej a rastlinnej výroby

Trendy emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora poľnohospodárstvo podľa jednotlivých aktivít sa bilancujú od roku 1990. Viac informácií o trendoch emisií zo sektora poľnohospodárstvo podľa jednotlivých aktivít na Slovensku.

Emisie metánu z enterickej fermentácie majú významný vplyv na zmenu klímy. Hovädzí dobytok je kľúčová kategória zvierat, v roku 1990 takmer 90 % metánu z enterickej fermentácie emitoval tento druh zvierat, tento podiel sa v roku 2021 zásadne nezmenil (88 %). Dojnice tvoria viac ako 49 % emisií metánu v tejto kategórii. Ostatné druhy hospodárskych zvierat sa podieľajú na zvyšných 51 % emisií. Intenzívny chov zvierat priniesol vysokú úžitkovosť zvierat, na druhej strane viedol k poklesu stavov dojníc a zároveň k poklesu emisií metánu z tejto kategórie. Celkové emisie metánu z enterickej fermentácie klesli z 111,87 Gg v roku 1990 na 37,94 Gg v roku 2021, čo predstavuje pokles o 66 %. Dojnice a ostatný hovädzí dobytok tvoria významný podiel emisií z enterickej fermentácie (41 % a 49 %). Ovce produkujú 8 % emisií metánu.

Emisie metánu z hnojného manažmentu poklesli z dôvodu dramatického poklesu stavov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka a ošípaných. Emisie metánu zo skladovania hnoja a hnojovice sa znížili z 17,33 Gg v roku 1990 na 3,06 Gg v roku 2021, čo prestavuje pokles o takmer 80 % v porovnaní s rokom 1990. Ak zanalyzujeme zdroje emisií, najväčší podiel emisií zo skladovania a manipulácii z hnoja a hnojovice pri chove ošípaných. Emisie z hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec boli vypočítané na základe emisných faktorov, ktoré sú špecifické pre Slovenskú republiku na základe regionálnych údajov o kŕmnych dávkach zvierat a informáciách o systémoch nakladania a skladovania hnoja. Hnoj a hnojovica z ošípaných a hovädzieho dobytka majú najväčší potenciál tvorby metánu zo skladovania. Menované kategórie tvoria až 88 % emisií metánu. Zvyšných 12 % tvoria emisie ostatných zvierat.

V roku 2021 sa uvoľnilo z hnojného manažmentu 0,47 Gg N2O. V porovnaní s rokom 1990 emisie poklesli o takmer 67 % z dôvodu poklesu hospodárskych zvierat po roku 1990. Pokles počtu všetkých druhov hospodárskych zvierat bol významný najmä v kategóriách hovädzieho dobytka, oviec a koní. Trend stavov kôz má v porovnaní s rokom 1990 rastúci trend. Najvyšší pokles bol pozorovaný v kategóriách ošípaných (-80 %), ostatný hovädzí dobytok (-74 %) a dojníc
(-53 %) v porovnaní s rokom 1990. Tento pokles bol ovplyvnený hospodárskou situáciou v poľnohospodárstve, najmä kontinuálnym znižovaním stavov hovädzieho dobytka. Ďalší pokles emisií je viditeľný po roku 2015 vyvolaným politickým rozhodnutím o ukončení mliečnych kvót. Systém mliečnych kvót v EÚ sa skončil 31. marca 2015. Prvýkrát bol zavedený v roku 1984 v čase, keď výroba EÚ vysoko prevyšovala dopyt.

Emisie NH3 sa v tomto sektore od roku 1990 znížili o 65 %. Hlavným dôvodom tohto poklesu bolo výrazné zníženie stavov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka a ošípaných. Medzi rokmi 2012 až 2020 došlo k poklesu stavov hovädzieho dobytka a oviec a miernemu navýšeniu stavov najmä v kategóriách hydiny a ošípaných, po roku 2021 aj tieto kategórie začali klesať.

Počas obhospodarovania poľnohospodárskych pôd a počas pestovania plodín v roku 2021 sa vyprodukovalo 4,11 Gg emisií N2O. Emisie v porovnaní s rokom 1990 klesli o 45 %. Hlavným dôvodom klesajúceho trendu je pokles používania anorganických dusíkatých hnojív na Slovensku po roku 1990, napriek poklesu v posledných rokoch, zaznamenávame opäť nárast najmä od roku 2009. V rokoch 2011 – 2019 došlo k nárastu požívania anorganických dusíkatých hnojív. Po roku 2019 je viditeľný pokles a to najmä kvôli vyšším cenám hnojív na trhu. Všeobecný nárast emisií je spôsobený ekonomickým oživením v sektore pestovania plodín a krmovín, každoročný nárast ornej plochy spôsobuje tlak na vyššiu spotrebu organických a anorganických hnojív. Negatívna vodná bilancia v pôdach a z nej vyplývajúce pôdne sucho spôsobuje výpadky v úrodách poľnohospodárskych plodín, tieto podmienky zohrali zásadný vplyv na zníženie emisií N2O z vyplavovania z poľnohospodárskych pôd a pastvín v rokoch 2017-2019 a 2021, podľa analýz podobný trend sa očakáva aj v roku 2022.

Trend emisií amoniaku z obhospodarovania poľnohospodárskych pôd má klesajúci charakter, okrem pár izolovaných rokov (1997, 2002, 2017), ktoré sa vymykajú klesajúcemu trendu. Tieto extrémy v trende sú spôsobené vyššou aplikáciou minerálnych hnojív do pôdy v roku 2002 a 2017, zvýšenej spotrebe močoviny, ktorá má jeden z najväčších potenciálov tvorby amoniakálnych emisií. Po roku 2018 bol zaznamenaný pokles emisií z anorganických dusíkatých hnojív najmä močoviny. Pokles je spôsobený najmä kvôli zvýšeným cenám plynu čo malo vplyv na zvýšenie ceny hnojív na trhu.

Emisie oxidu uhličitého z vápnenia a aplikácie močoviny boli vypočítané na základe metodiky IPCC z roku 2006, čo znamená, že boli použité výlučne emisné faktory z tejto publikácie. Trend emisií má dynamický charakter, pričom v rokoch 1998 a 2015 zaznamenávame vrchol trendu. Emisie sú výlučne závislé od množstva aplikovanej suroviny. V roku 1998 je vrchol spôsobený najmä aplikáciou dolomitu a vápenca a pík v roku 2015 je spôsobený zvýšenou aplikáciou močoviny do pôdy.