Trendy emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok sa bilancujú od roku 1990. Viac informácií o trendoch emisií na Slovensku.
Celkové emisie
Trendy emisií na Slovensku
Emisná inventúra skleníkových plynov (CO2, CH4, N2O a F-plynov) pod Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy (UNFCCC) je ročná bilancia množstva emisií skleníkových plynov, ktoré boli vyprodukované na území Slovenskej republiky. Inventúra sa pripravuje každoročne k termínu 15. apríl, za dva roky spätne od roku 1990 (základný rok pre Slovenskú republiku). Emisie sa vypočítavajú podľa sektorov – energetika vrátane dopravy, priemysel, poľnohospodárstvo, LULUCF (využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo) a odpady. Inventúry emisií skleníkových plynov sú zverejňované a je možné ich nájsť na stránke UNFCCC.
Emisie všetkých skleníkových plynov bilancovaných v Slovenskej republike je možné vyjadriť v ekvivalentoch emisií CO2 (CO2 ekv.) po prepočítaní s globálnym koeficientom otepľovania. Celkové emisie skleníkových plynov v ekvivalentoch, ale aj po jednotlivých plynoch, významne poklesli od roku 1990. Celkový pokles v roku 2021 bol na úrovni 44 %, keď klesli na 41 270,16 Gg CO2 ekv. bez započítania záchytov z LULUCF a so započítaním nepriamych emisií skleníkových plynov. Príčinou historického poklesu je sprísňovanie národnej legislatívy, zmena štruktúry priemyslu, ako aj zmena spotrebiteľského správania.
Najväčší podiel emisií oxidu uhličitého pochádza zo sektora energetika (75 %), 25 % emisií CO2 pochádza zo sektora priemyselné procesy. 47 % emisií metánu tvorí sektor odpady a 31 % poľnohospodárstvo. Ostatné emisie metánu pochádzajú zo sektora energetika (22 %), sú to fugitívne emisií z baní, prepravy zemného plynu a ropy. Viac ako 73 % emisií oxidu dusného pochádza z poľnohospodárskej výroby, ostatné emisie sú produkované v priemysle (výroba kyseliny dusičnej), energetike a odpadoch (čistenie odpadových vôd). Fluórované plyny (HFC, PFC a SF6) sú priemyselné plyny a pochádzajú zo stavebníctva, elektrotechniky a potravinárskej výroby.
Emisná inventúra znečisťujúcich látok je ročná bilancia množstva emisií jednotlivých znečisťujúcich látok, ktoré boli vypustené do ovzdušia zo všetkých stacionárnych, plošných aj mobilných zdrojov na území Slovenskej republiky. Emisné údaje sa reportujú v hmotnostných jednotkách za obdobie od roku 1990, pričom posledným je údaj spred dvoch rokov – t. j. napr. inventúra za rok 2023 zahŕňa obdobie 1990 – 2021. Reportovací termín emisných inventúr je 15. 2. X-2. Sprievodná správa k emisným inventúram musí byť podaná do 15. 3. X-2. Štruktúra poskytovaných údajov kopíruje štandardizovanú medzinárodnú nomenklatúru pre reportovanie (angl. „NFR – Nomenclature For Reporting“). Tá v súčasnosti definuje 127 rôznych kategórií, v rámci ktorých sa emisie vykazujú. Údaje pokrývajú antropogénne aktivity členené na jednotlivé skupiny činností.
Nomenklatúra má viacúrovňovú tzv. stromovú štruktúru, na základe ktorej je možné jednotlivé kategórie zoskupovať do väčších celkov, napr. do sektorov pre účely hodnotenia, porovnania a prehľadovej štatistiky.
Jedným z najdôležitejších zdrojov údajov o emisiách pri príprave konečnej inventúry je databáza Národného emisného informačného systému (NEIS). NEIS poskytuje detailné údaje od prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia. Priame emisné údaje zo zdrojov sú spracované podľa reportovacích požiadaviek. Dôležitým zdrojom vstupných údajov je Štatistický úrad SR. Vstupné štatistické údaje sú každoročne aktualizované a v prípade potreby revidované spätne až po základný rok 1990 v zmysle princípov spomenutých vyššie. Na výpočet emisií sa používa medzinárodná metodická príručka EMEP/EEA 2019 alebo národné metodiky.
Hlavným zdrojom emisií NOx je cestná doprava, ktorá má stabilný, len pomaly klesajúci trend. Emisie NMVOC, CO a tuhých látok sú emitované hlavne pri vykurovaní domácností tuhými palivami, najmä drevom. Trendy emisií SOx sa do roku 2014 neustále znižujú. Od roku 1990 emisie SOx zaznamenali výrazný pokles v dôsledku prísnej legislatívy na ochranu ovzdušia. V roku 2015 bol zaznamenaný podstatný nárast emisií. Tieto emisie pochádzajú zo zdroja Slovenské elektrárne (SE). Podľa záznamov NEIS spaľovala elektráreň - ENO 0023 B-blok 3 a 4 dvojnásobné množstvo hnedého uhlia ako v predchádzajúcom roku 2014. Vzhľadom na rozsiahlu rekonštrukciu blokov B1 B2 ENO (zo správy SE), boli použité ENO a K1, K2, ktoré nie sú vybavené odlučovacími technológiami. SE zrejme použili posledný rok špeciálnej výnimky (max. 20 000 hodín prevádzky od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2015) na to, že neuplatňovali žiadne emisné limity a technológiu znižovania emisií. Následne v roku 2016 emisie výrazne klesli.
Celkový trend inventúry emisií amoniaku (NH3) od roku 1990 má stabilne klesajúcu tendenciu až do roku 2011. Nasledujúce roky do roku 2015 vykazujú mierny nárast a hlavnou hybnou silou tejto zmeny bolo zvýšenie počtu zvierat a aplikácia anorganických hnojív do pôd. Živočíšne a anorganické hnojivá aplikované na pôdy sú kľúčovými kategóriami, ktoré v roku 2021 vypustila viac ako 61 % všetkého amoniaku v Slovenskej republike. Obe kategórie patria k hlavným znečisťovateľom v celom časovom rade.
Emisie ťažkých kovov a POPs majú všeobecne klesajúci trend, čo súvisí so zavádzaním emisných limitov a následnou inštaláciou odlučovacích zariadení. K hlavným prispievateľom patrí energetický priemysel a výroba kovov.