Trendy emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok sa bilancujú od roku 1990. Viac informácií o trendoch emisií na Slovensku.
Trendy emisií skleníkových plynov na Slovensku
Inventúra emisií skleníkových plynov (CO2, CH4, N2O a F-plyny), pod EÚ, Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Parížskou dohodou, predstavuje ročnú bilanciu emisií skleníkových plynov produkovaných na území Slovenskej republiky. Inventúra sa pripravuje každoročne k 15. aprílu, rok-2, od roku 1990 (základný rok pre Slovenskú republiku). Emisie sú počítané sektorovo - energetika (vrátane dopravy), priemyselné procesy (IPPU), poľnohospodárstvo, využívanie pôdy, zmena využívania pôdy a lesníctvo (LULUCF) a odpady. Inventúry emisií skleníkových plynov sú verejne dostupné a možno ich nájsť tu, ako aj na stránkach EÚ a UNFCCC. Emisie všetkých skleníkových plynov bilancované na území Slovenskej republiky možno vyjadriť v ekvivalentoch CO2 (CO2 eq.) po prepočte pomocou indexu potenciálu globálneho otepľovania (GWP).
Slovenská republika poskytuje informácie o antropogénnych emisiách skleníkových plynov a záchytoch uhlíka. Najnovšie údaje sú teraz zahrnuté v tabuľkách CRT vytvorených pomocou softvéru ETF, ku ktorým je pripojený súbor json. Súhrnné údaje o emisiách v GWP podľa Piatej hodnotiacej správy IPCC (AR5) sú uvedené v Národnom inventarizačnom dokumente za príslušný rok.
Celkové národné emisie skleníkových plynov v roku 2023 sa odhadujú na 36 114.74 Gg CO2 eq. bez LULUCF a bez nepriamych emisií. To predstavuje zníženie o 50,9 % v porovnaní so základným rokom 1990. Pokles celkových emisií v porovnaní s prechádzajúcimi rokmi bol spôsobený poklesom v sektoroch energetika a IPPU. Údaje o emisiách zahŕňajú aj nepriame emisie CO2 v kategórii rozpúšťadiel (IPPU), ktoré predstavovali v roku 2023 - 41,08 Gg CO2 ekv.
Hlavné zmeny v národnej inventúre emisií skleníkových plynov sú spôsobené prepočtom v sektoroch fugitívnych emisií, poľnohospodárstva a odpadov za jednotlivé roky alebo celé časové rady. V celom sledovanom období neprekročili celkové emisie skleníkových plynov v Slovenskej republike úroveň z roku 1990. Emisie F-plynov, zo spotreby HFC, PFC a SF6 v priemysle, sú jedinými emisiami s rastúcim trendom od roku 1990 (napriek poklesu emisií PFC plynov z výroby hliníka).
Zníženie emisií na Slovensku v minulých rokoch bolo spôsobené spojením rôznych vplyvov, počnúc pôsobivou priemyselnou a technologickou reštrukturalizáciou spojenou s prechodom z fosílnych palív z uhlia a ropy na zemný plyn (hlavnou hnacou silou bola legislatíva o znečisťovaní ovzdušia od roku 1991), reštrukturalizáciou hospodárstva smerom k energeticky menej náročnej výrobe (najmä v posledných rokoch) a tiež dočasnými zmenami v intenzite výroby (pod vplyvom globálnych trhov a trhov EÚ). Doprava (najmä cestná doprava), ktorej emisie v minulosti neustále rástli, začala v posledných rokoch klesať. Aj v tomto sektore sa vyvíja neustály tlak na formulovanie účinnej stratégie a politiky s cieľom dosiahnuť ďalšie zníženie emisií. Napríklad kombinácia regulačných a ekonomických nástrojov (mýto pre nákladné vozidlá na základe ich environmentálnych vlastností v kombinácii s palivovými a emisnými normami pre nové autá). K obmedzeniu nárastu emisií skleníkových plynov v doprave prispieva systém dane z motorových vozidiel a úroveň zdanenia pohonných hmôt, ktorá sa blíži k priemeru EÚ.
Hlavným prispievateľom k celkovým emisiám skleníkových plynov je sektor energetika (vrátane dopravy). Doprava na celkových emisiách tiež významne prispieva k rozpočtu skleníkových plynov, pričom sa podiel dopravy na celkových emisiách minimálne znižuje v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Okrem spaľovania palív v stacionárnych zdrojoch znečistenia sa na celkových emisiách skleníkových plynov významne podieľa aj znečistenie z malých zdrojov vykurovacích systémov v domácnostiach a fugitívne emisie metánu z dopravy, spracovania a distribúcie ropy a zemného plynu.
Druhým významným sektorom je sektor priemyselných procesov a použitia výrobkov s dôležitým podielom na celkových emisiách skleníkových plynov, ktorý produkuje najmä technologické emisie zo spracovania minerálnych produktov, chemickej výroby a výroby ocele a železa. Znižovanie emisií z technologických procesov je veľmi nákladné a existujú špecifické technické limity, preto sa emisie od referenčného roku nezmenili tak výrazne ako v prípade iných kategórií. Ich úroveň ovplyvňuje najmä objem výroby v priemyselných procesoch. V rámci sektora IPPU najviac rastú emisie HFC a SF6 v dôsledku priemyselného dopytu a používania týchto látok v stavebníctve, pri izolácii budov, v elektrotechnickom a/alebo automobilovom priemysle.
Podiel sektora poľnohospodárstva predstavuje na celkových emisiách skleníkových plynov malé množstvo, pričom trend emisií je od roku 1999 mierne klesajúci. Najvýraznejšie zníženie emisií z poľnohospodárstva sa dosiahlo začiatkom deväťdesiatych rokov v dôsledku zníženia počtu chovaných hospodárskych zvierat spolu s obmedzeným používaním hnojív.
Sektor odpadov sa podieľa na celkových emisiách skleníkových plynov podobne minimálne. Použitie presnejšej metodiky na hodnotenie emisií metánu zo zneškodňovania tuhého odpadu na miestach a zahrnutie aj staršej vrstvy do výpočtu viedlo k neustálemu nárastu emisií o viac ako 100 % v porovnaní so základným rokom 1990. Očakáva sa, že podobný trend zostane zachovaný aj v budúcich rokoch, hoci nárast by nemal byť taký výrazný ako predtým. Objem emisií zo skládok závisí najmä od použitej metodiky hodnotenia skládok a od rozsahu realizácie energetického zhodnocovania skládkových plynov prevádzkovateľmi skládok.
Celkové emisie skleníkových plynov
Trendy emisií znečisťujúcich látok na Slovensku
Inventúra znečisťujúcich látok je ročná bilancia množstva emisií jednotlivých znečisťujúcich látok, ktoré boli uvoľnené do ovzdušia zo všetkých stacionárnych, povrchových a mobilných zdrojov na území Slovenskej republiky. Údaje o emisiách sú hlásené v hmotnostných jednotkách pre obdobie od roku 1990, pričom posledné údaje sú spred dvoch rokov. Príslušná správa k inventúre emisií musí byť predložená do 15. marca X-2. Štruktúra poskytnutých údajov kopíruje štandardizovanú medzinárodnú nomenklatúru na jej hlásenie (anglické "NFR - Nomenclature For Reporting"), ktorá v súčasnosti definuje 127 rôznych kategórií, v rámci ktorých sú emisie hlásené. Údaje zahŕňajú antropogénne aktivity rozdelené do jednotlivých skupín činností.
Nomenklatúra má viacúrovňovú štruktúru stromu, na základe ktorej sa jednotlivé kategórie môžu zoskupiť do väčších jednotiek, napríklad sektorov na účely vyhodnotenia, porovnávania a súhrnných štatistík.
Jedným z najdôležitejších zdrojov údajov o emisiách pri príprave finálnej inventúry je databáza Národného emisného informačného systému (NEIS). NEIS poskytuje podrobné údaje od prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia. Priame údaje o emisiách zdrojov sú spracované v súlade s požiadavkami na reporting. Dôležitým zdrojom vstupných údajov je Štatistický úrad Slovenskej republiky. Vstupné štatistické údaje sa aktualizujú každoročne a, ak je to potrebné, revidujú sa až do základného roku 1990 v súlade s vyššie uvedenými zásadami. Na výpočet emisií sa používajú medzinárodný metodický manuál EMEP/EEA alebo národné metodiky.
Hlavným zdrojom emisií NOx je cestná doprava, ktorá má stabilný, len pomaly klesajúci trend. Emisie NMVOC, CO a prachovývh častíc sa hlavne uvoľňujú pri vykurovaní domácností tuhými palivami, najmä drevom. Trendy emisií SOx sú stabilne klesajúce až do roku 2014. Od roku 1990 vidíme výrazný pokles emisií SOx v dôsledku prísnej legislatívy na ochranu ovzdušia. V roku 2015 bolo zaznamenané výrazné zvýšenie týchto emisií. Tieto emisie pochádzajú zo Slovenských elektrární (SE). Podľa záznamov z NEIS elektráreň - ENO 0023 B-blok 3 a 4 spálila dvojnásobné množstvo hnedého uhlia ako v predchádzajúcom roku 2014. V dôsledku rozsiahlej rekonštrukcie blokov B1 a B2 ENO (zo správy SE) sa používali technológie separácie, ENO K1 a K2 nie sú vybavené technológimi na separáciu a znižovanie emisií, preto sa neuplatňovali žiadne emisné limity. Následne emisie výrazne klesli v roku 2016.
Celkový trend emisií amoniaku (NH3) od roku 1990 stabilne klesal až do roku 2011. Nasledujúce roky do roku 2015 ukazujú mierne zvýšenie, pričom hlavnou hnacou silou za touto zmenou bola zvýšená početnosť zvierat a používanie anorganických hnojív. Zvieratá a anorganické hnojivá používané na pôdu sú kľúčovými kategóriami, ktoré uvoľnili viac ako 60% celkového amoniaku. Obe kategórie patria k hlavným znečisťovateľom v celej časovej rade.
Emisie ťažkých kovov a POPs majú všeobecne klesajúci trend, ktorý súvisí s uvedením emisných limitov a následným inštalovaním separačných zariadení na zdroje. Hlavnými prispievateľmi sú energetický priemysel a výroba kovov.
Celkové emisie znečisťujúcich látok
Trendy emisií NOx
Emisie oxidov dusíka (NOₓ) vykazujú dlhodobý klesajúci trend, pričom nedochádza k prekračovaniu emisných stropov stanovených smernicou 2001/81/ES (NEC) pre obdobie po roku 2010. V porovnaní s rokom 2005 došlo k poklesu emisií NOₓ o 42 %, čo znamená, že Slovenská republika plní národný redukčný záväzok stanovený pre obdobie 2020 – 2029, v smernici NEC (EÚ) 2016/2284. Najvýznamnejším zdrojom emisií NOₓ naďalej zostáva cestná doprava, ktorej emisie síce mierne klesajú, no trend zostáva stabilný a len pomaly sa znižuje. - (Pre výber iného plynu ho vyberte v ľavom horno rohu grafu.)
Trendy emisií NMVOC
Emisie NMVOC majú klesajúci trend v celom časovom rade, najvýraznejší pokles nastal v rokoch 1990 – 2000. Hlavným zdrojom emisií NMVOC na Slovensku sú malé spaľovacie zariadenia v domácnostiach. Pokles v období 1990 – 2000 bol spôsobený predovšetkým znížením energetickej náročnosti domácností, kvôli rekonštrukcii domov a tiež zvýšením energetickej účinnosti kotlov. Slovensko v súčasnosti spĺňa oba redukčné záväzky stanovené v smernici NEC 2016/2284/EÚ, pre obdobie 2020 – 2029 a tiež aj redukčný záväzok stanovený pre obdobie po roku 2030.
Trendy emisií SOx
Emisie SOx vykazujú stabilne klesajúci trend od roku 1990 až do roku 2014. Tento pokles je výsledkom sprísnenej legislatívy na ochranu ovzdušia. V roku 2015 však došlo k výraznému nárastu emisií, ktorý bol spôsobený činnosťou Slovenských elektrární (SE). Podľa záznamov z NEIS elektráreň - ENO 0023 B-blok 3 a 4 spálila dvojnásobné množstvo hnedého uhlia ako v predchádzajúcom roku 2014. V dôsledku rozsiahlej rekonštrukcie blokov B1 a B2 ENO (zo správy SE) sa nepoužívali technológie separácie, ENO K1 a K2 nie sú vybavené technológiami na separáciu a znižovanie emisií, preto sa neuplatňovali žiadne emisné limity. Následne emisie výrazne klesli v roku 2016. V období od roku 1990 – 2017 bola hlavným zdrojom emisií SOx výroba energie, od roku 2018 je hlavným zdrojom emisií SOx výroba kovov. Slovensko v súčasnosti spĺňa oba redukčné záväzky stanovené v smernici NEC 2016/2284/EÚ.
Trendy emisií NH3
Celkový trend emisií amoniaku (NH₃) na Slovensku od roku 1990 do roku 2011 vykazoval stabilný pokles. V období rokov 2012 až 2015 však došlo k miernemu nárastu emisií. Hlavnými faktormi nárastu emisií bol zvýšený počet hospodárskych zvierat a intenzívnejšie používanie anorganických dusíkatých hnojív na poľnohospodársku pôdu. Tieto dve činnosti predstavujú kľúčové zdroje emisií amoniaku v inventarizácii emisií Slovenskej republiky. Slovensko v súčasnosti spĺňa emisný strop pre NH₃ stanovený na rok 2010 podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES o národných emisných stropoch (NEC).
Trendy emisií pevných častíc a CO
Trend emisií pevných častíc je výrazne ovplyvnený trendom emisií v kategórii Spaľovanie v domácnostiach. Táto kategória patrí medzi kľúčovú kategóriu pevných častíc, pričom emisie sú spojené s energetickou náročnosťou domácností, ktorá je ovplyvnená viacerými faktormi, ako sú klimatické podmienky, stav rekonštrukcie budov a pod. Najväčší pokles emisií nastal v období 1990 – 2000, odvtedy emisie mierne kolíšu v závislosti od podmienok spojených s vykurovacou sezónou a energetickou náročnosťou domácností. Slovensko v súčasnosti spĺňa oba národné záväzky na znižovanie emisií PM2,5 stanovené smernicou 2016/2284/EÚ na obdobie 2020 – 2029 a po roku 2030.
Trendy emisií pevných častíc a CO
Trend emisií pevných častíc je výrazne ovplyvnený trendom emisií v kategórii Spaľovanie v domácnostiach. Táto kategória patrí medzi kľúčovú kategóriu pevných častíc, pričom emisie sú spojené s energetickou náročnosťou domácností, ktorá je ovplyvnená viacerými faktormi, ako sú klimatické podmienky, stav rekonštrukcie budov a pod. Najväčší pokles emisií nastal v období 1990 – 2000, odvtedy emisie mierne kolíšu v závislosti od podmienok spojených s vykurovacou sezónou a energetickou náročnosťou domácností. Slovensko v súčasnosti spĺňa oba národné záväzky na znižovanie emisií PM2,5 stanovené smernicou 2016/2284/EÚ na obdobie 2020 – 2029 a po roku 2030.
Trendy emisií pevných častíc a CO
Trend emisií pevných častíc je výrazne ovplyvnený trendom emisií v kategórii Spaľovanie v domácnostiach. Táto kategória patrí medzi kľúčovú kategóriu pevných častíc, pričom emisie sú spojené s energetickou náročnosťou domácností, ktorá je ovplyvnená viacerými faktormi, ako sú klimatické podmienky, stav rekonštrukcie budov a pod. Najväčší pokles emisií nastal v období 1990 – 2000, odvtedy emisie mierne kolíšu v závislosti od podmienok spojených s vykurovacou sezónou a energetickou náročnosťou domácností. Slovensko v súčasnosti spĺňa oba národné záväzky na znižovanie emisií PM2,5 stanovené smernicou 2016/2284/EÚ na obdobie 2020 – 2029 a po roku 2030.
Trendy emisií pevných častíc a CO
Trend emisií pevných častíc je výrazne ovplyvnený trendom emisií v kategórii Spaľovanie v domácnostiach. Táto kategória patrí medzi kľúčovú kategóriu pevných častíc, pričom emisie sú spojené s energetickou náročnosťou domácností, ktorá je ovplyvnená viacerými faktormi, ako sú klimatické podmienky, stav rekonštrukcie budov a pod. Najväčší pokles emisií nastal v období 1990 – 2000, odvtedy emisie mierne kolíšu v závislosti od podmienok spojených s vykurovacou sezónou a energetickou náročnosťou domácností. Slovensko v súčasnosti spĺňa oba národné záväzky na znižovanie emisií PM2,5 stanovené smernicou 2016/2284/EÚ na obdobie 2020 – 2029 a po roku 2030.
Trendy emisií pevných častíc a CO
Trend emisií pevných častíc je výrazne ovplyvnený trendom emisií v kategórii Spaľovanie v domácnostiach. Táto kategória patrí medzi kľúčovú kategóriu pevných častíc, pričom emisie sú spojené s energetickou náročnosťou domácností, ktorá je ovplyvnená viacerými faktormi, ako sú klimatické podmienky, stav rekonštrukcie budov a pod. Najväčší pokles emisií nastal v období 1990 – 2000, odvtedy emisie mierne kolíšu v závislosti od podmienok spojených s vykurovacou sezónou a energetickou náročnosťou domácností. Slovensko v súčasnosti spĺňa oba národné záväzky na znižovanie emisií PM2,5 stanovené smernicou 2016/2284/EÚ na obdobie 2020 – 2029 a po roku 2030.
Trendy emisií ťažkých kovov
Emisie ťažkých kovov na Slovensku od roku 1990 vo všeobecnosti klesajú, čo je výsledkom modernizácie technológií, sprísnenia legislatívy, útlmu energeticky náročných priemyselných odvetví a modernizácie spaľovacích zariadení v domácnostiach. Významnú úlohu zohrali aj medzinárodné záväzky, ako napríklad Aarhuský protokol CLRTAP, ktorý stanovuje emisné limity pre olovo, kadmium a ortuť.
Trendy emisií olova (Pb)
Emisie olova majú vo všeobecnosti mierne kolísavý trend. V roku 2001 emisie klesli v dôsledku ukončenia používania olovnatého benzínu v doprave. Ďalší významný pokles nastal v roku 2007 v dôsledku sprísnenia legislatívy a emisných limitov pre veľké zdroje. Následný pokles bol zaznamenaný v roku 2009, čo súvisí s hospodárskou krízou. Hlavným prispievateľom k emisiám olova (Pb) od roku 2001 je výroba železa a ocele, predtým to bola výroba energie. Aarhuský protokol CLRTAP o ťažkých kovoch vyžaduje, aby zmluvné strany neprekročili úroveň emisií ťažkých kovov referenčného roku (1990). Emisie Slovenskej republiky túto úroveň neprekročili.
Trendy emisií kadmia (Cd)
Emisie kadmia majú klesajúci trend od roku 1992. Najväčší pokles nastal v roku 2003, keď zariadenia na spaľovanie komunálneho odpadu inštalovali technológie na znižovanie emisií. Od roku 2004 sú hlavnými kategóriami, ktoré prispievajú k emisiám kadmia, vykurovanie domácností a výroba papiera a celulózy, vyznačujúce sa širokým využívaním biomasy ako paliva.
Trendy emisií ortuti (Hg)
Emisný trend Hg má vo všeobecnosti klesajúcu tendenciu. Od roku 2009 zostáva trend emisií stabilný. Hlavným prispievateľom k emisiám Hg bola až do roku 2006, výroba energie, najmä spaľovanie komunálneho odpadu s energetickým využitím. Po tomto roku obe slovenské spaľovne komunálneho odpadu nainštalovali technológie na znižovanie emisií, čím sa znížili emisie Hg.
Trendy emisií ťažkých kovov
Emisie ťažkých kovov na Slovensku od roku 1990 vo všeobecnosti klesajú, čo je výsledkom modernizácie technológií, sprísnenia legislatívy, útlmu energeticky náročných priemyselných odvetví a modernizácie spaľovacích zariadení v domácnostiach. Významnú úlohu zohrali aj medzinárodné záväzky, ako napríklad Aarhuský protokol CLRTAP, ktorý stanovuje emisné limity pre olovo, kadmium a ortuť.
Trendy emisií olova (Pb)
Emisie olova majú vo všeobecnosti mierne kolísavý trend. V roku 2001 emisie klesli v dôsledku ukončenia používania olovnatého benzínu v doprave. Ďalší významný pokles nastal v roku 2007 v dôsledku sprísnenia legislatívy a emisných limitov pre veľké zdroje. Následný pokles bol zaznamenaný v roku 2009, čo súvisí s hospodárskou krízou. Hlavným prispievateľom k emisiám olova (Pb) od roku 2001 je výroba železa a ocele, predtým to bola výroba energie. Aarhuský protokol CLRTAP o ťažkých kovoch vyžaduje, aby zmluvné strany neprekročili úroveň emisií ťažkých kovov referenčného roku (1990). Emisie Slovenskej republiky túto úroveň neprekročili.
Trendy emisií kadmia (Cd)
Emisie kadmia majú klesajúci trend od roku 1992. Najväčší pokles nastal v roku 2003, keď zariadenia na spaľovanie komunálneho odpadu inštalovali technológie na znižovanie emisií. Od roku 2004 sú hlavnými kategóriami, ktoré prispievajú k emisiám kadmia, vykurovanie domácností a výroba papiera a celulózy, vyznačujúce sa širokým využívaním biomasy ako paliva.
Trendy emisií ortuti (Hg)
Emisný trend Hg má vo všeobecnosti klesajúcu tendenciu. Od roku 2009 zostáva trend emisií stabilný. Hlavným prispievateľom k emisiám Hg bola až do roku 2006, výroba energie, najmä spaľovanie komunálneho odpadu s energetickým využitím. Po tomto roku obe slovenské spaľovne komunálneho odpadu nainštalovali technológie na znižovanie emisií, čím sa znížili emisie Hg.
Trendy emisií ťažkých kovov
Emisie ťažkých kovov na Slovensku od roku 1990 vo všeobecnosti klesajú, čo je výsledkom modernizácie technológií, sprísnenia legislatívy, útlmu energeticky náročných priemyselných odvetví a modernizácie spaľovacích zariadení v domácnostiach. Významnú úlohu zohrali aj medzinárodné záväzky, ako napríklad Aarhuský protokol CLRTAP, ktorý stanovuje emisné limity pre olovo, kadmium a ortuť.
Trendy emisií olova (Pb)
Emisie olova majú vo všeobecnosti mierne kolísavý trend. V roku 2001 emisie klesli v dôsledku ukončenia používania olovnatého benzínu v doprave. Ďalší významný pokles nastal v roku 2007 v dôsledku sprísnenia legislatívy a emisných limitov pre veľké zdroje. Následný pokles bol zaznamenaný v roku 2009, čo súvisí s hospodárskou krízou. Hlavným prispievateľom k emisiám olova (Pb) od roku 2001 je výroba železa a ocele, predtým to bola výroba energie. Aarhuský protokol CLRTAP o ťažkých kovoch vyžaduje, aby zmluvné strany neprekročili úroveň emisií ťažkých kovov referenčného roku (1990). Emisie Slovenskej republiky túto úroveň neprekročili.
Trendy emisií kadmia (Cd)
Emisie kadmia majú klesajúci trend od roku 1992. Najväčší pokles nastal v roku 2003, keď zariadenia na spaľovanie komunálneho odpadu inštalovali technológie na znižovanie emisií. Od roku 2004 sú hlavnými kategóriami, ktoré prispievajú k emisiám kadmia, vykurovanie domácností a výroba papiera a celulózy, vyznačujúce sa širokým využívaním biomasy ako paliva.
Trendy emisií ortuti (Hg)
Emisný trend Hg má vo všeobecnosti klesajúcu tendenciu. Od roku 2009 zostáva trend emisií stabilný. Hlavným prispievateľom k emisiám Hg bola až do roku 2006, výroba energie, najmä spaľovanie komunálneho odpadu s energetickým využitím. Po tomto roku obe slovenské spaľovne komunálneho odpadu nainštalovali technológie na znižovanie emisií, čím sa znížili emisie Hg.
Trendy emisií ťažkých kovov
Emisie ťažkých kovov na Slovensku od roku 1990 vo všeobecnosti klesajú, čo je výsledkom modernizácie technológií, sprísnenia legislatívy, útlmu energeticky náročných priemyselných odvetví a modernizácie spaľovacích zariadení v domácnostiach. Významnú úlohu zohrali aj medzinárodné záväzky, ako napríklad Aarhuský protokol CLRTAP, ktorý stanovuje emisné limity pre olovo, kadmium a ortuť.
Trendy emisií arzénu (As)
Emisný trend arzénu od roku 1990 výrazne klesal až do roku 2003. Tento pokles bol spôsobený modernizáciou spaľovacích zariadení v domácnostiach a postupným útlmom spaľovania hnedého uhlia. V súčasnosti je hlavným zdrojom emisií arzénu priemysel, najmä výroba železa a ocele.
Trendy emisií chrómu (Cr)
Emisie chrómu oproti roku 1990 poklesli kvôli zmenám a modernizácii technológií v energetickom a priemyselnom sektore. Kolísavý trend je spojený so spaľovaním v domácnostiach a so zmenou v produkcii medi.
Trendy emisií medi (Cu)
Hlavným zdrojom emisií medi je sektor doprava, preto nárast emisií v roku 2013 súvisí hlavne so zmenou metodiky v sektore doprava. Oproti roku 1990 emisie medi klesli v sektore priemyslu, v dôsledku modernizácie technológií.
Trendy emisií niklu (Ni), selénu (Se) a zinku (Zn)
Emisie selénu, niklu a zinku majú klesajúcu tendenciu v dôsledku technologických zmien v energetike a priemysle. Nárast emisií zinku po roku 2013 je spôsobený zmenou metodiky v sektore Doprava.
Trendy emisií ťažkých kovov
Emisie ťažkých kovov na Slovensku od roku 1990 vo všeobecnosti klesajú, čo je výsledkom modernizácie technológií, sprísnenia legislatívy, útlmu energeticky náročných priemyselných odvetví a modernizácie spaľovacích zariadení v domácnostiach. Významnú úlohu zohrali aj medzinárodné záväzky, ako napríklad Aarhuský protokol CLRTAP, ktorý stanovuje emisné limity pre olovo, kadmium a ortuť.
Trendy emisií arzénu (As)
Emisný trend arzénu od roku 1990 výrazne klesal až do roku 2003. Tento pokles bol spôsobený modernizáciou spaľovacích zariadení v domácnostiach a postupným útlmom spaľovania hnedého uhlia. V súčasnosti je hlavným zdrojom emisií arzénu priemysel, najmä výroba železa a ocele.
Trendy emisií chrómu (Cr)
Emisie chrómu oproti roku 1990 poklesli kvôli zmenám a modernizácii technológií v energetickom a priemyselnom sektore. Kolísavý trend je spojený so spaľovaním v domácnostiach a so zmenou v produkcii medi.
Trendy emisií medi (Cu)
Hlavným zdrojom emisií medi je sektor doprava, preto nárast emisií v roku 2013 súvisí hlavne so zmenou metodiky v sektore doprava. Oproti roku 1990 emisie medi klesli v sektore priemyslu, v dôsledku modernizácie technológií.
Trendy emisií niklu (Ni), selénu (Se) a zinku (Zn)
Emisie selénu, niklu a zinku majú klesajúcu tendenciu v dôsledku technologických zmien v energetike a priemysle. Nárast emisií zinku po roku 2013 je spôsobený zmenou metodiky v sektore Doprava.
Trendy emisií ťažkých kovov
Emisie ťažkých kovov na Slovensku od roku 1990 vo všeobecnosti klesajú, čo je výsledkom modernizácie technológií, sprísnenia legislatívy, útlmu energeticky náročných priemyselných odvetví a modernizácie spaľovacích zariadení v domácnostiach. Významnú úlohu zohrali aj medzinárodné záväzky, ako napríklad Aarhuský protokol CLRTAP, ktorý stanovuje emisné limity pre olovo, kadmium a ortuť.
Trendy emisií arzénu (As)
Emisný trend arzénu od roku 1990 výrazne klesal až do roku 2003. Tento pokles bol spôsobený modernizáciou spaľovacích zariadení v domácnostiach a postupným útlmom spaľovania hnedého uhlia. V súčasnosti je hlavným zdrojom emisií arzénu priemysel, najmä výroba železa a ocele.
Trendy emisií chrómu (Cr)
Emisie chrómu oproti roku 1990 poklesli kvôli zmenám a modernizácii technológií v energetickom a priemyselnom sektore. Kolísavý trend je spojený so spaľovaním v domácnostiach a so zmenou v produkcii medi.
Trendy emisií medi (Cu)
Hlavným zdrojom emisií medi je sektor doprava, preto nárast emisií v roku 2013 súvisí hlavne so zmenou metodiky v sektore doprava. Oproti roku 1990 emisie medi klesli v sektore priemyslu, v dôsledku modernizácie technológií.
Trendy emisií niklu (Ni), selénu (Se) a zinku (Zn)
Emisie selénu, niklu a zinku majú klesajúcu tendenciu v dôsledku technologických zmien v energetike a priemysle. Nárast emisií zinku po roku 2013 je spôsobený zmenou metodiky v sektore Doprava.
Trendy emisií ťažkých kovov
Emisie ťažkých kovov na Slovensku od roku 1990 vo všeobecnosti klesajú, čo je výsledkom modernizácie technológií, sprísnenia legislatívy, útlmu energeticky náročných priemyselných odvetví a modernizácie spaľovacích zariadení v domácnostiach. Významnú úlohu zohrali aj medzinárodné záväzky, ako napríklad Aarhuský protokol CLRTAP, ktorý stanovuje emisné limity pre olovo, kadmium a ortuť.
Trendy emisií arzénu (As)
Emisný trend arzénu od roku 1990 výrazne klesal až do roku 2003. Tento pokles bol spôsobený modernizáciou spaľovacích zariadení v domácnostiach a postupným útlmom spaľovania hnedého uhlia. V súčasnosti je hlavným zdrojom emisií arzénu priemysel, najmä výroba železa a ocele.
Trendy emisií chrómu (Cr)
Emisie chrómu oproti roku 1990 poklesli kvôli zmenám a modernizácii technológií v energetickom a priemyselnom sektore. Kolísavý trend je spojený so spaľovaním v domácnostiach a so zmenou v produkcii medi.
Trendy emisií medi (Cu)
Hlavným zdrojom emisií medi je sektor doprava, preto nárast emisií v roku 2013 súvisí hlavne so zmenou metodiky v sektore doprava. Oproti roku 1990 emisie medi klesli v sektore priemyslu, v dôsledku modernizácie technológií.
Trendy emisií niklu (Ni), selénu (Se) a zinku (Zn)
Emisie selénu, niklu a zinku majú klesajúcu tendenciu v dôsledku technologických zmien v energetike a priemysle. Nárast emisií zinku po roku 2013 je spôsobený zmenou metodiky v sektore Doprava.
Trendy emisií ťažkých kovov
Emisie ťažkých kovov na Slovensku od roku 1990 vo všeobecnosti klesajú, čo je výsledkom modernizácie technológií, sprísnenia legislatívy, útlmu energeticky náročných priemyselných odvetví a modernizácie spaľovacích zariadení v domácnostiach. Významnú úlohu zohrali aj medzinárodné záväzky, ako napríklad Aarhuský protokol CLRTAP, ktorý stanovuje emisné limity pre olovo, kadmium a ortuť.
Trendy emisií arzénu (As)
Emisný trend arzénu od roku 1990 výrazne klesal až do roku 2003. Tento pokles bol spôsobený modernizáciou spaľovacích zariadení v domácnostiach a postupným útlmom spaľovania hnedého uhlia. V súčasnosti je hlavným zdrojom emisií arzénu priemysel, najmä výroba železa a ocele.
Trendy emisií chrómu (Cr)
Emisie chrómu oproti roku 1990 poklesli kvôli zmenám a modernizácii technológií v energetickom a priemyselnom sektore. Kolísavý trend je spojený so spaľovaním v domácnostiach a so zmenou v produkcii medi.
Trendy emisií medi (Cu)
Hlavným zdrojom emisií medi je sektor doprava, preto nárast emisií v roku 2013 súvisí hlavne so zmenou metodiky v sektore doprava. Oproti roku 1990 emisie medi klesli v sektore priemyslu, v dôsledku modernizácie technológií.
Trendy emisií niklu (Ni), selénu (Se) a zinku (Zn)
Emisie selénu, niklu a zinku majú klesajúcu tendenciu v dôsledku technologických zmien v energetike a priemysle. Nárast emisií zinku po roku 2013 je spôsobený zmenou metodiky v sektore Doprava.
Trendy emisií ťažkých kovov
Emisie ťažkých kovov na Slovensku od roku 1990 vo všeobecnosti klesajú, čo je výsledkom modernizácie technológií, sprísnenia legislatívy, útlmu energeticky náročných priemyselných odvetví a modernizácie spaľovacích zariadení v domácnostiach. Významnú úlohu zohrali aj medzinárodné záväzky, ako napríklad Aarhuský protokol CLRTAP, ktorý stanovuje emisné limity pre olovo, kadmium a ortuť.
Trendy emisií arzénu (As)
Emisný trend arzénu od roku 1990 výrazne klesal až do roku 2003. Tento pokles bol spôsobený modernizáciou spaľovacích zariadení v domácnostiach a postupným útlmom spaľovania hnedého uhlia. V súčasnosti je hlavným zdrojom emisií arzénu priemysel, najmä výroba železa a ocele.
Trendy emisií chrómu (Cr)
Emisie chrómu oproti roku 1990 poklesli kvôli zmenám a modernizácii technológií v energetickom a priemyselnom sektore. Kolísavý trend je spojený so spaľovaním v domácnostiach a so zmenou v produkcii medi.
Trendy emisií medi (Cu)
Hlavným zdrojom emisií medi je sektor doprava, preto nárast emisií v roku 2013 súvisí hlavne so zmenou metodiky v sektore doprava. Oproti roku 1990 emisie medi klesli v sektore priemyslu, v dôsledku modernizácie technológií.
Trendy emisií niklu (Ni), selénu (Se) a zinku (Zn)
Emisie selénu, niklu a zinku majú klesajúcu tendenciu v dôsledku technologických zmien v energetike a priemysle. Nárast emisií zinku po roku 2013 je spôsobený zmenou metodiky v sektore Doprava.
Trendy emisií perzistentných organických látok (POPs)
Perzistentné organické látky (POPs) predstavujú polychlórované dibenzodioxíny/dibenzofurány (PCDD/Fs) a polycyklické aromatické uhľovodíky (PAHs). PAH-y ďalej delíme na benzo(a)pyrén [B(a)P], benzo(b)fluoranten [B(b)F], benzo(k)fluoranten [B(k)F] a indeno(1,23-c,d)pyrén [I()P]. Medzi POPs-y patrí aj hexachlórbenzén (HCB) a polychlórované bifenyly (PCBs).
Trendy emisií PCDD/PCDF
Emisie PCDD a PCDF klesli v rokoch 2003 a 2006 vďaka technologickému zlepšeniu zariadení, ktoré spaľujú komunálny odpad ako palivo na výrobu energie. Od roku 2006 emisie vykazujú mierne rastúci trend v dôsledku politiky odpadového hospodárstva na Slovensku, ktorá uprednostňuje spaľovanie odpadu pred skládkovaním odpadu. Medzi hlavných prispievateľov patrí spaľovanie v domácnostiach a výroba kovov, nasleduje výroba energie (vrátane spaľovania komunálneho odpadu s využitím energie) a spaľovanie odpadu bez energetického využitia, kam patrí aj spaľovanie priemyselného a klinického odpadu. Po podpísaní Aarhuského protokolu CLRTAP Slovenskou republikou neboli zaznamenané žiadne prekročenia.
Trendy emisií PAHs (benzo(a)pyrene, benzo(b)fluoranthene, benzo(k)fluoranthene, indeno(1,2,3-cd)pyrene)
Najvýraznejší pokles emisií polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAHs) bol zaznamenaný v období 1990 – 2000. Od tohto obdobia emisie mierne kolíšu, pričom ich vývoj je ovplyvňovaný predovšetkým spôsobom vykurovania a technologickými procesmi v priemysle. V súčasnosti sú hlavnými zdrojmi emisií PAHs spaľovanie v domácnostiach a výroba kovov.
Aarhuský protokol o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (v rámci CLRTAP) stanovuje, že zmluvné strany nesmú prekročiť úroveň emisií z referenčného roku (1990) pre vybrané látky vrátane ťažkých kovov a PAHs. Slovenská republika tieto emisné limity neprekročila a dlhodobo plní záväzky vyplývajúce z protokolu.
Trendy emisií HCB
Hlavným zdrojom emisií HCB je spaľovanie nebezpečného odpadu, ktoré tvorí viac ako 80% celkových emisií HCB. Preto kolísavý trend emisií HCB súvisí s množstvom spáleného nebezpečného odpadu.
Trendy emisií PCB
Emisie PCB vykazujú kolísavý trend v dôsledku zmien v priemyselnej výrobe železa a ocele. Táto činnosť je kľúčovou kategóriou pre emisie PCB. Druhou kľúčovou kategóriou, emisií PCB, je spaľovanie nebezpečného odpadu.
Trendy emisií perzistentných organických látok (POPs)
Perzistentné organické látky (POPs) predstavujú polychlórované dibenzodioxíny/dibenzofurány (PCDD/Fs) a polycyklické aromatické uhľovodíky (PAHs). PAH-y ďalej delíme na benzo(a)pyrén [B(a)P], benzo(b)fluoranten [B(b)F], benzo(k)fluoranten [B(k)F] a indeno(1,23-c,d)pyrén [I()P]. Medzi POPs-y patrí aj hexachlórbenzén (HCB) a polychlórované bifenyly (PCBs).
Trendy emisií PCDD/PCDF
Emisie PCDD a PCDF klesli v rokoch 2003 a 2006 vďaka technologickému zlepšeniu zariadení, ktoré spaľujú komunálny odpad ako palivo na výrobu energie. Od roku 2006 emisie vykazujú mierne rastúci trend v dôsledku politiky odpadového hospodárstva na Slovensku, ktorá uprednostňuje spaľovanie odpadu pred skládkovaním odpadu. Medzi hlavných prispievateľov patrí spaľovanie v domácnostiach a výroba kovov, nasleduje výroba energie (vrátane spaľovania komunálneho odpadu s využitím energie) a spaľovanie odpadu bez energetického využitia, kam patrí aj spaľovanie priemyselného a klinického odpadu. Po podpísaní Aarhuského protokolu CLRTAP Slovenskou republikou neboli zaznamenané žiadne prekročenia.
Trendy emisií PAHs (benzo(a)pyrene, benzo(b)fluoranthene, benzo(k)fluoranthene, indeno(1,2,3-cd)pyrene)
Najvýraznejší pokles emisií polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAHs) bol zaznamenaný v období 1990 – 2000. Od tohto obdobia emisie mierne kolíšu, pričom ich vývoj je ovplyvňovaný predovšetkým spôsobom vykurovania a technologickými procesmi v priemysle. V súčasnosti sú hlavnými zdrojmi emisií PAHs spaľovanie v domácnostiach a výroba kovov.
Aarhuský protokol o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (v rámci CLRTAP) stanovuje, že zmluvné strany nesmú prekročiť úroveň emisií z referenčného roku (1990) pre vybrané látky vrátane ťažkých kovov a PAHs. Slovenská republika tieto emisné limity neprekročila a dlhodobo plní záväzky vyplývajúce z protokolu.
Trendy emisií HCB
Hlavným zdrojom emisií HCB je spaľovanie nebezpečného odpadu, ktoré tvorí viac ako 80% celkových emisií HCB. Preto kolísavý trend emisií HCB súvisí s množstvom spáleného nebezpečného odpadu.
Trendy emisií PCB
Emisie PCB vykazujú kolísavý trend v dôsledku zmien v priemyselnej výrobe železa a ocele. Táto činnosť je kľúčovou kategóriou pre emisie PCB. Druhou kľúčovou kategóriou, emisií PCB, je spaľovanie nebezpečného odpadu.
Trendy emisií perzistentných organických látok (POPs)
Perzistentné organické látky (POPs) predstavujú polychlórované dibenzodioxíny/dibenzofurány (PCDD/Fs) a polycyklické aromatické uhľovodíky (PAHs). PAH-y ďalej delíme na benzo(a)pyrén [B(a)P], benzo(b)fluoranten [B(b)F], benzo(k)fluoranten [B(k)F] a indeno(1,23-c,d)pyrén [I()P]. Medzi POPs-y patrí aj hexachlórbenzén (HCB) a polychlórované bifenyly (PCBs).
Trendy emisií PCDD/PCDF
Emisie PCDD a PCDF klesli v rokoch 2003 a 2006 vďaka technologickému zlepšeniu zariadení, ktoré spaľujú komunálny odpad ako palivo na výrobu energie. Od roku 2006 emisie vykazujú mierne rastúci trend v dôsledku politiky odpadového hospodárstva na Slovensku, ktorá uprednostňuje spaľovanie odpadu pred skládkovaním odpadu. Medzi hlavných prispievateľov patrí spaľovanie v domácnostiach a výroba kovov, nasleduje výroba energie (vrátane spaľovania komunálneho odpadu s využitím energie) a spaľovanie odpadu bez energetického využitia, kam patrí aj spaľovanie priemyselného a klinického odpadu. Po podpísaní Aarhuského protokolu CLRTAP Slovenskou republikou neboli zaznamenané žiadne prekročenia.
Trendy emisií PAHs (benzo(a)pyrene, benzo(b)fluoranthene, benzo(k)fluoranthene, indeno(1,2,3-cd)pyrene)
Najvýraznejší pokles emisií polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAHs) bol zaznamenaný v období 1990 – 2000. Od tohto obdobia emisie mierne kolíšu, pričom ich vývoj je ovplyvňovaný predovšetkým spôsobom vykurovania a technologickými procesmi v priemysle. V súčasnosti sú hlavnými zdrojmi emisií PAHs spaľovanie v domácnostiach a výroba kovov.
Aarhuský protokol o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (v rámci CLRTAP) stanovuje, že zmluvné strany nesmú prekročiť úroveň emisií z referenčného roku (1990) pre vybrané látky vrátane ťažkých kovov a PAHs. Slovenská republika tieto emisné limity neprekročila a dlhodobo plní záväzky vyplývajúce z protokolu.
Trendy emisií HCB
Hlavným zdrojom emisií HCB je spaľovanie nebezpečného odpadu, ktoré tvorí viac ako 80% celkových emisií HCB. Preto kolísavý trend emisií HCB súvisí s množstvom spáleného nebezpečného odpadu.
Trendy emisií PCB
Emisie PCB vykazujú kolísavý trend v dôsledku zmien v priemyselnej výrobe železa a ocele. Táto činnosť je kľúčovou kategóriou pre emisie PCB. Druhou kľúčovou kategóriou, emisií PCB, je spaľovanie nebezpečného odpadu.
Trendy emisií perzistentných organických látok (POPs)
Perzistentné organické látky (POPs) predstavujú polychlórované dibenzodioxíny/dibenzofurány (PCDD/Fs) a polycyklické aromatické uhľovodíky (PAHs). PAH-y ďalej delíme na benzo(a)pyrén [B(a)P], benzo(b)fluoranten [B(b)F], benzo(k)fluoranten [B(k)F] a indeno(1,23-c,d)pyrén [I()P]. Medzi POPs-y patrí aj hexachlórbenzén (HCB) a polychlórované bifenyly (PCBs).
Trendy emisií PCDD/PCDF
Emisie PCDD a PCDF klesli v rokoch 2003 a 2006 vďaka technologickému zlepšeniu zariadení, ktoré spaľujú komunálny odpad ako palivo na výrobu energie. Od roku 2006 emisie vykazujú mierne rastúci trend v dôsledku politiky odpadového hospodárstva na Slovensku, ktorá uprednostňuje spaľovanie odpadu pred skládkovaním odpadu. Medzi hlavných prispievateľov patrí spaľovanie v domácnostiach a výroba kovov, nasleduje výroba energie (vrátane spaľovania komunálneho odpadu s využitím energie) a spaľovanie odpadu bez energetického využitia, kam patrí aj spaľovanie priemyselného a klinického odpadu. Po podpísaní Aarhuského protokolu CLRTAP Slovenskou republikou neboli zaznamenané žiadne prekročenia.
Trendy emisií PAHs (benzo(a)pyrene, benzo(b)fluoranthene, benzo(k)fluoranthene, indeno(1,2,3-cd)pyrene)
Najvýraznejší pokles emisií polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAHs) bol zaznamenaný v období 1990 – 2000. Od tohto obdobia emisie mierne kolíšu, pričom ich vývoj je ovplyvňovaný predovšetkým spôsobom vykurovania a technologickými procesmi v priemysle. V súčasnosti sú hlavnými zdrojmi emisií PAHs spaľovanie v domácnostiach a výroba kovov.
Aarhuský protokol o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (v rámci CLRTAP) stanovuje, že zmluvné strany nesmú prekročiť úroveň emisií z referenčného roku (1990) pre vybrané látky vrátane ťažkých kovov a PAHs. Slovenská republika tieto emisné limity neprekročila a dlhodobo plní záväzky vyplývajúce z protokolu.
Trendy emisií HCB
Hlavným zdrojom emisií HCB je spaľovanie nebezpečného odpadu, ktoré tvorí viac ako 80% celkových emisií HCB. Preto kolísavý trend emisií HCB súvisí s množstvom spáleného nebezpečného odpadu.
Trendy emisií PCB
Emisie PCB vykazujú kolísavý trend v dôsledku zmien v priemyselnej výrobe železa a ocele. Táto činnosť je kľúčovou kategóriou pre emisie PCB. Druhou kľúčovou kategóriou, emisií PCB, je spaľovanie nebezpečného odpadu.
Trendy emisií perzistentných organických látok (POPs)
Perzistentné organické látky (POPs) predstavujú polychlórované dibenzodioxíny/dibenzofurány (PCDD/Fs) a polycyklické aromatické uhľovodíky (PAHs). PAH-y ďalej delíme na benzo(a)pyrén [B(a)P], benzo(b)fluoranten [B(b)F], benzo(k)fluoranten [B(k)F] a indeno(1,23-c,d)pyrén [I()P]. Medzi POPs-y patrí aj hexachlórbenzén (HCB) a polychlórované bifenyly (PCBs).
Trendy emisií PCDD/PCDF
Emisie PCDD a PCDF klesli v rokoch 2003 a 2006 vďaka technologickému zlepšeniu zariadení, ktoré spaľujú komunálny odpad ako palivo na výrobu energie. Od roku 2006 emisie vykazujú mierne rastúci trend v dôsledku politiky odpadového hospodárstva na Slovensku, ktorá uprednostňuje spaľovanie odpadu pred skládkovaním odpadu. Medzi hlavných prispievateľov patrí spaľovanie v domácnostiach a výroba kovov, nasleduje výroba energie (vrátane spaľovania komunálneho odpadu s využitím energie) a spaľovanie odpadu bez energetického využitia, kam patrí aj spaľovanie priemyselného a klinického odpadu. Po podpísaní Aarhuského protokolu CLRTAP Slovenskou republikou neboli zaznamenané žiadne prekročenia.
Trendy emisií PAHs (benzo(a)pyrene, benzo(b)fluoranthene, benzo(k)fluoranthene, indeno(1,2,3-cd)pyrene)
Najvýraznejší pokles emisií polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAHs) bol zaznamenaný v období 1990 – 2000. Od tohto obdobia emisie mierne kolíšu, pričom ich vývoj je ovplyvňovaný predovšetkým spôsobom vykurovania a technologickými procesmi v priemysle. V súčasnosti sú hlavnými zdrojmi emisií PAHs spaľovanie v domácnostiach a výroba kovov.
Aarhuský protokol o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (v rámci CLRTAP) stanovuje, že zmluvné strany nesmú prekročiť úroveň emisií z referenčného roku (1990) pre vybrané látky vrátane ťažkých kovov a PAHs. Slovenská republika tieto emisné limity neprekročila a dlhodobo plní záväzky vyplývajúce z protokolu.
Trendy emisií HCB
Hlavným zdrojom emisií HCB je spaľovanie nebezpečného odpadu, ktoré tvorí viac ako 80% celkových emisií HCB. Preto kolísavý trend emisií HCB súvisí s množstvom spáleného nebezpečného odpadu.
Trendy emisií PCB
Emisie PCB vykazujú kolísavý trend v dôsledku zmien v priemyselnej výrobe železa a ocele. Táto činnosť je kľúčovou kategóriou pre emisie PCB. Druhou kľúčovou kategóriou, emisií PCB, je spaľovanie nebezpečného odpadu.
Trendy emisií perzistentných organických látok (POPs)
Perzistentné organické látky (POPs) predstavujú polychlórované dibenzodioxíny/dibenzofurány (PCDD/Fs) a polycyklické aromatické uhľovodíky (PAHs). PAH-y ďalej delíme na benzo(a)pyrén [B(a)P], benzo(b)fluoranten [B(b)F], benzo(k)fluoranten [B(k)F] a indeno(1,23-c,d)pyrén [I()P]. Medzi POPs-y patrí aj hexachlórbenzén (HCB) a polychlórované bifenyly (PCBs).
Trendy emisií PCDD/PCDF
Emisie PCDD a PCDF klesli v rokoch 2003 a 2006 vďaka technologickému zlepšeniu zariadení, ktoré spaľujú komunálny odpad ako palivo na výrobu energie. Od roku 2006 emisie vykazujú mierne rastúci trend v dôsledku politiky odpadového hospodárstva na Slovensku, ktorá uprednostňuje spaľovanie odpadu pred skládkovaním odpadu. Medzi hlavných prispievateľov patrí spaľovanie v domácnostiach a výroba kovov, nasleduje výroba energie (vrátane spaľovania komunálneho odpadu s využitím energie) a spaľovanie odpadu bez energetického využitia, kam patrí aj spaľovanie priemyselného a klinického odpadu. Po podpísaní Aarhuského protokolu CLRTAP Slovenskou republikou neboli zaznamenané žiadne prekročenia.
Trendy emisií PAHs (benzo(a)pyrene, benzo(b)fluoranthene, benzo(k)fluoranthene, indeno(1,2,3-cd)pyrene)
Najvýraznejší pokles emisií polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAHs) bol zaznamenaný v období 1990 – 2000. Od tohto obdobia emisie mierne kolíšu, pričom ich vývoj je ovplyvňovaný predovšetkým spôsobom vykurovania a technologickými procesmi v priemysle. V súčasnosti sú hlavnými zdrojmi emisií PAHs spaľovanie v domácnostiach a výroba kovov.
Aarhuský protokol o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (v rámci CLRTAP) stanovuje, že zmluvné strany nesmú prekročiť úroveň emisií z referenčného roku (1990) pre vybrané látky vrátane ťažkých kovov a PAHs. Slovenská republika tieto emisné limity neprekročila a dlhodobo plní záväzky vyplývajúce z protokolu.
Trendy emisií HCB
Hlavným zdrojom emisií HCB je spaľovanie nebezpečného odpadu, ktoré tvorí viac ako 80% celkových emisií HCB. Preto kolísavý trend emisií HCB súvisí s množstvom spáleného nebezpečného odpadu.
Trendy emisií PCB
Emisie PCB vykazujú kolísavý trend v dôsledku zmien v priemyselnej výrobe železa a ocele. Táto činnosť je kľúčovou kategóriou pre emisie PCB. Druhou kľúčovou kategóriou, emisií PCB, je spaľovanie nebezpečného odpadu.
Trendy emisií perzistentných organických látok (POPs)
Perzistentné organické látky (POPs) predstavujú polychlórované dibenzodioxíny/dibenzofurány (PCDD/Fs) a polycyklické aromatické uhľovodíky (PAHs). PAH-y ďalej delíme na benzo(a)pyrén [B(a)P], benzo(b)fluoranten [B(b)F], benzo(k)fluoranten [B(k)F] a indeno(1,23-c,d)pyrén [I()P]. Medzi POPs-y patrí aj hexachlórbenzén (HCB) a polychlórované bifenyly (PCBs).
Trendy emisií PCDD/PCDF
Emisie PCDD a PCDF klesli v rokoch 2003 a 2006 vďaka technologickému zlepšeniu zariadení, ktoré spaľujú komunálny odpad ako palivo na výrobu energie. Od roku 2006 emisie vykazujú mierne rastúci trend v dôsledku politiky odpadového hospodárstva na Slovensku, ktorá uprednostňuje spaľovanie odpadu pred skládkovaním odpadu. Medzi hlavných prispievateľov patrí spaľovanie v domácnostiach a výroba kovov, nasleduje výroba energie (vrátane spaľovania komunálneho odpadu s využitím energie) a spaľovanie odpadu bez energetického využitia, kam patrí aj spaľovanie priemyselného a klinického odpadu. Po podpísaní Aarhuského protokolu CLRTAP Slovenskou republikou neboli zaznamenané žiadne prekročenia.
Trendy emisií PAHs (benzo(a)pyrene, benzo(b)fluoranthene, benzo(k)fluoranthene, indeno(1,2,3-cd)pyrene)
Najvýraznejší pokles emisií polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAHs) bol zaznamenaný v období 1990 – 2000. Od tohto obdobia emisie mierne kolíšu, pričom ich vývoj je ovplyvňovaný predovšetkým spôsobom vykurovania a technologickými procesmi v priemysle. V súčasnosti sú hlavnými zdrojmi emisií PAHs spaľovanie v domácnostiach a výroba kovov.
Aarhuský protokol o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (v rámci CLRTAP) stanovuje, že zmluvné strany nesmú prekročiť úroveň emisií z referenčného roku (1990) pre vybrané látky vrátane ťažkých kovov a PAHs. Slovenská republika tieto emisné limity neprekročila a dlhodobo plní záväzky vyplývajúce z protokolu.
Trendy emisií HCB
Hlavným zdrojom emisií HCB je spaľovanie nebezpečného odpadu, ktoré tvorí viac ako 80% celkových emisií HCB. Preto kolísavý trend emisií HCB súvisí s množstvom spáleného nebezpečného odpadu.
Trendy emisií PCB
Emisie PCB vykazujú kolísavý trend v dôsledku zmien v priemyselnej výrobe železa a ocele. Táto činnosť je kľúčovou kategóriou pre emisie PCB. Druhou kľúčovou kategóriou, emisií PCB, je spaľovanie nebezpečného odpadu.