Trendy emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora domácnosti sa bilancujú od roku 1990. Viac informácií o trendoch emisií zo sektora domácnosti na Slovensku.
Trendy emisií skleníkových plynov na Slovensku
Emisie z vykurovania domácností sú signifikantným zdrojom emisií nielen znečisťujúcich látok ale aj skleníkových plynov. Emisie skleníkových plynov závisia priamo-úmerne od spotreby a typu palív. Okrem iného ich ovplyvňuje aj úroveň rekonštrukcie budov, klimatické podmienky, vykurovacia prax, používané palivá a používané spaľovacie zariadenia. Emisie skleníkových plynov z vykurovania domácností dosiahli v roku 2023 hodnotu 2 802 Gg CO2 ekv., čo predstavuje podiel 7,8 % na celkových emisiách skleníkových plynov na Slovensku. V minulosti bolo najvýznamnejším zdrojom emisií spaľovanie tuhých fosílnych palív, v súčasnosti však prevláda spaľovanie plynu a biomasy. Táto zmena palivového mixu spolu so zvyšovaním energetickej efektívnosti slovenských domácností spôsobila zníženie emisií o viac než 60 % v porovnaní s rokom 1990.
Celkové emisie skleníkových plynov
Trendy emisií znečisťujúcich látok na Slovensku
Emisie z vykurovania domácností sú signifikantným zdrojom emisií znečisťujúcich látok. Emisie ovplyvňujú faktory, ako sú úroveň rekonštrukcie budov, klimatické podmienky, vykurovacia prax, používané palivá a používané spaľovacie zariadenia. Pri spaľovaní tuhých palív v domácnosti vznikajú okrem žiaduceho tepla aj plynné a tuhé znečisťujúce látky, ktoré unikajú do ovzdušia.
Celkové emisie znečisťujúcich látok
Trendy emisií NOx
Vykurovanie v domácnostiach nepatrí medzi významné zdroje oxidov dusíka. Emisie z domácností tvorili 6 % podiel na celkových emisiách NOx.
Trendy emisií NMVOC
Rezidenčné vykurovanie je hlavným zdrojom emisií NMVOC, tvorí sa tu až 38,5 % celkových emisií NMVOC. Ich najväčší pokles nastal prevažne do roku 2000, hlavne vďaka rekonštrukcii domov a zavádzaním energeticky efektívnejších vykurovacích zariadení.
Trendy emisií SOx
Vykurovanie domácností môže patriť medzi výrazné zdroje oxidov síry, najmä ak sa ako palivo využíva uhlie s vysokým obsahom síry. Ročne domácnosti vyprodukujú 1,2 kt oxidov síry, čo predstavuje 9,2 % podiel na celkových emisiách. V dôsledku zníženia spotreby uhlia na potreby vykurovania sa emisie SOx znížili takmer o 96% v porovnaní s rokom 1990.
Trendy emisií NH3
Rezidenčné vykurovanie nepatrí medzi významné zdroje amoniaku. Ročne domácnosti vyprodukujú 1,5 kt amoniaku, čo predstavuje 5,6 % podiel na celkových emisiách.
Trendy emisií pevných častíc
Jemné aerosólové častice, ktoré sa podľa veľkosti delia na častice PM10 a PM2,5, predstavujú zdravotné riziko. Väčšie častice môžu spôsobiť podráždenie horných dýchacích ciest, menšie častice sa usadzujú hlboko v pľúcach a spôsobujú závažnejšie ochorenia. Domácnosti majú až 78 % podiel na celkových emisiách PM2.5 na Slovensku. Emisie PM10 sú taktiež úzko viazané na túto časť energetických zdrojov a v sektore domácností sa tvorí až 61 % z celkových emisií PM10. S postupným zlepšovaním termoizolačných podmienok slovenských domácností sa emisie týchto látok postupne znižujú, no v niektorých oblastiach s geomorfologickými podmienkami, ktoré bránia odvetrávaniu územia (najmä v úzkych kotlinách ako Jelšava) môže spaľovanie hlavne mokrého dreva vo vysokoemisných spaľovacích zariadeniach v domácnostiach spôsobiť závažné smogové situácie.
Trendy emisií pevných častíc
Jemné aerosólové častice, ktoré sa podľa veľkosti delia na častice PM10 a PM2,5, predstavujú zdravotné riziko. Väčšie častice môžu spôsobiť podráždenie horných dýchacích ciest, menšie častice sa usadzujú hlboko v pľúcach a spôsobujú závažnejšie ochorenia. Domácnosti majú až 78 % podiel na celkových emisiách PM2.5 na Slovensku. Emisie PM10 sú taktiež úzko viazané na túto časť energetických zdrojov a v sektore domácností sa tvorí až 61 % z celkových emisií PM10. S postupným zlepšovaním termoizolačných podmienok slovenských domácností sa emisie týchto látok postupne znižujú, no v niektorých oblastiach s geomorfologickými podmienkami, ktoré bránia odvetrávaniu územia (najmä v úzkych kotlinách ako Jelšava) môže spaľovanie hlavne mokrého dreva vo vysokoemisných spaľovacích zariadeniach v domácnostiach spôsobiť závažné smogové situácie.
Trendy emisií pevných častíc
Jemné aerosólové častice, ktoré sa podľa veľkosti delia na častice PM10 a PM2,5, predstavujú zdravotné riziko. Väčšie častice môžu spôsobiť podráždenie horných dýchacích ciest, menšie častice sa usadzujú hlboko v pľúcach a spôsobujú závažnejšie ochorenia. Domácnosti majú až 78 % podiel na celkových emisiách PM2.5 na Slovensku. Emisie PM10 sú taktiež úzko viazané na túto časť energetických zdrojov a v sektore domácností sa tvorí až 61 % z celkových emisií PM10. S postupným zlepšovaním termoizolačných podmienok slovenských domácností sa emisie týchto látok postupne znižujú, no v niektorých oblastiach s geomorfologickými podmienkami, ktoré bránia odvetrávaniu územia (najmä v úzkych kotlinách ako Jelšava) môže spaľovanie hlavne mokrého dreva vo vysokoemisných spaľovacích zariadeniach v domácnostiach spôsobiť závažné smogové situácie.
Trendy emisií pevných častíc
Jemné aerosólové častice, ktoré sa podľa veľkosti delia na častice PM10 a PM2,5, predstavujú zdravotné riziko. Väčšie častice môžu spôsobiť podráždenie horných dýchacích ciest, menšie častice sa usadzujú hlboko v pľúcach a spôsobujú závažnejšie ochorenia. Domácnosti majú až 78 % podiel na celkových emisiách PM2.5 na Slovensku. Emisie PM10 sú taktiež úzko viazané na túto časť energetických zdrojov a v sektore domácností sa tvorí až 61 % z celkových emisií PM10. S postupným zlepšovaním termoizolačných podmienok slovenských domácností sa emisie týchto látok postupne znižujú, no v niektorých oblastiach s geomorfologickými podmienkami, ktoré bránia odvetrávaniu územia (najmä v úzkych kotlinách ako Jelšava) môže spaľovanie hlavne mokrého dreva vo vysokoemisných spaľovacích zariadeniach v domácnostiach spôsobiť závažné smogové situácie.
Trendy emisií CO
Domácnosti sú najvýznamnejším zdrojom emisií oxidu uhoľnatého. Množstvo emisií CO je ovplyvnené podmienkami spaľovania, ako je napríklad teplota spaľovania a množstvo prebytočného vzduchu. Množstvo emisií CO možno považovať za dobrý indikátor kvality spaľovania. Domácnosti vyprodukujú 690,3 kt CO, čo predstavuje 66,4 % podiel na celkových emisiách.
Trendy emisií ťažkých kovov
Pri vykurovaní domácností tuhými palivami, ale najmä drevom, sa do ovzdušia uvoľňujú okrem tuhých znečisťujúcich látok, nemetánových prchavých organických zlúčenín aj ťažké kovy, ktoré sú škodlivé pre ľudský organizmus aj ekosystémy. Domácnosti sú od roku 2004 spolu s výrobou celulózy, papiera a tlačiarní najvýraznejším prispievateľom emisií kadmia. Emisie ťažkých kovov vznikajú najmä v dôsledku spaľovania komunálneho odpadu v domácich zariadeniach, ktoré nie sú na to určené. Ťažké kovy z domácností sa podieľajú na 41 % z celkových emisií. Okrem kadmia domácnosti výrazne prispievajú aj k emisiám chrómu Cr (26 % z celkových emisií) a ortuti Hg (13 % z celkových emisií).
Trendy emisií ťažkých kovov
Pri vykurovaní domácností tuhými palivami, ale najmä drevom, sa do ovzdušia uvoľňujú okrem tuhých znečisťujúcich látok, nemetánových prchavých organických zlúčenín aj ťažké kovy, ktoré sú škodlivé pre ľudský organizmus aj ekosystémy. Domácnosti sú od roku 2004 spolu s výrobou celulózy, papiera a tlačiarní najvýraznejším prispievateľom emisií kadmia. Emisie ťažkých kovov vznikajú najmä v dôsledku spaľovania komunálneho odpadu v domácich zariadeniach, ktoré nie sú na to určené. Ťažké kovy z domácností sa podieľajú na 41 % z celkových emisií. Okrem kadmia domácnosti výrazne prispievajú aj k emisiám chrómu Cr (26 % z celkových emisií) a ortuti Hg (13 % z celkových emisií).
Trendy emisií ťažkých kovov
Pri vykurovaní domácností tuhými palivami, ale najmä drevom, sa do ovzdušia uvoľňujú okrem tuhých znečisťujúcich látok, nemetánových prchavých organických zlúčenín aj ťažké kovy, ktoré sú škodlivé pre ľudský organizmus aj ekosystémy. Domácnosti sú od roku 2004 spolu s výrobou celulózy, papiera a tlačiarní najvýraznejším prispievateľom emisií kadmia. Emisie ťažkých kovov vznikajú najmä v dôsledku spaľovania komunálneho odpadu v domácich zariadeniach, ktoré nie sú na to určené. Ťažké kovy z domácností sa podieľajú na 41 % z celkových emisií. Okrem kadmia domácnosti výrazne prispievajú aj k emisiám chrómu Cr (26 % z celkových emisií) a ortuti Hg (13 % z celkových emisií).
Trendy emisií ťažkých kovov
Pri vykurovaní domácností tuhými palivami, ale najmä drevom, sa do ovzdušia uvoľňujú okrem tuhých znečisťujúcich látok, nemetánových prchavých organických zlúčenín aj ťažké kovy, ktoré sú škodlivé pre ľudský organizmus aj ekosystémy. Domácnosti sú od roku 2004 spolu s výrobou celulózy, papiera a tlačiarní najvýraznejším prispievateľom emisií kadmia. Emisie ťažkých kovov vznikajú najmä v dôsledku spaľovania komunálneho odpadu v domácich zariadeniach, ktoré nie sú na to určené. Ťažké kovy z domácností sa podieľajú na 41 % z celkových emisií. Okrem kadmia domácnosti výrazne prispievajú aj k emisiám chrómu Cr (26 % z celkových emisií) a ortuti Hg (13 % z celkových emisií).
Trendy emisií ťažkých kovov
Pri vykurovaní domácností tuhými palivami, ale najmä drevom, sa do ovzdušia uvoľňujú okrem tuhých znečisťujúcich látok, nemetánových prchavých organických zlúčenín aj ťažké kovy, ktoré sú škodlivé pre ľudský organizmus aj ekosystémy. Domácnosti sú od roku 2004 spolu s výrobou celulózy, papiera a tlačiarní najvýraznejším prispievateľom emisií kadmia. Emisie ťažkých kovov vznikajú najmä v dôsledku spaľovania komunálneho odpadu v domácich zariadeniach, ktoré nie sú na to určené. Ťažké kovy z domácností sa podieľajú na 41 % z celkových emisií. Okrem kadmia domácnosti výrazne prispievajú aj k emisiám chrómu Cr (26 % z celkových emisií) a ortuti Hg (13 % z celkových emisií).
Trendy emisií ťažkých kovov
Pri vykurovaní domácností tuhými palivami, ale najmä drevom, sa do ovzdušia uvoľňujú okrem tuhých znečisťujúcich látok, nemetánových prchavých organických zlúčenín aj ťažké kovy, ktoré sú škodlivé pre ľudský organizmus aj ekosystémy. Domácnosti sú od roku 2004 spolu s výrobou celulózy, papiera a tlačiarní najvýraznejším prispievateľom emisií kadmia. Emisie ťažkých kovov vznikajú najmä v dôsledku spaľovania komunálneho odpadu v domácich zariadeniach, ktoré nie sú na to určené. Ťažké kovy z domácností sa podieľajú na 41 % z celkových emisií. Okrem kadmia domácnosti výrazne prispievajú aj k emisiám chrómu Cr (26 % z celkových emisií) a ortuti Hg (13 % z celkových emisií).
Trendy emisií ťažkých kovov
Pri vykurovaní domácností tuhými palivami, ale najmä drevom, sa do ovzdušia uvoľňujú okrem tuhých znečisťujúcich látok, nemetánových prchavých organických zlúčenín aj ťažké kovy, ktoré sú škodlivé pre ľudský organizmus aj ekosystémy. Domácnosti sú od roku 2004 spolu s výrobou celulózy, papiera a tlačiarní najvýraznejším prispievateľom emisií kadmia. Emisie ťažkých kovov vznikajú najmä v dôsledku spaľovania komunálneho odpadu v domácich zariadeniach, ktoré nie sú na to určené. Ťažké kovy z domácností sa podieľajú na 41 % z celkových emisií. Okrem kadmia domácnosti výrazne prispievajú aj k emisiám chrómu Cr (26 % z celkových emisií) a ortuti Hg (13 % z celkových emisií).
Trendy emisií ťažkých kovov
Pri vykurovaní domácností tuhými palivami, ale najmä drevom, sa do ovzdušia uvoľňujú okrem tuhých znečisťujúcich látok, nemetánových prchavých organických zlúčenín aj ťažké kovy, ktoré sú škodlivé pre ľudský organizmus aj ekosystémy. Domácnosti sú od roku 2004 spolu s výrobou celulózy, papiera a tlačiarní najvýraznejším prispievateľom emisií kadmia. Emisie ťažkých kovov vznikajú najmä v dôsledku spaľovania komunálneho odpadu v domácich zariadeniach, ktoré nie sú na to určené. Ťažké kovy z domácností sa podieľajú na 41 % z celkových emisií. Okrem kadmia domácnosti výrazne prispievajú aj k emisiám chrómu Cr (26 % z celkových emisií) a ortuti Hg (13 % z celkových emisií).
Trendy emisií ťažkých kovov
Pri vykurovaní domácností tuhými palivami, ale najmä drevom, sa do ovzdušia uvoľňujú okrem tuhých znečisťujúcich látok, nemetánových prchavých organických zlúčenín aj ťažké kovy, ktoré sú škodlivé pre ľudský organizmus aj ekosystémy. Domácnosti sú od roku 2004 spolu s výrobou celulózy, papiera a tlačiarní najvýraznejším prispievateľom emisií kadmia. Emisie ťažkých kovov vznikajú najmä v dôsledku spaľovania komunálneho odpadu v domácich zariadeniach, ktoré nie sú na to určené. Ťažké kovy z domácností sa podieľajú na 41 % z celkových emisií. Okrem kadmia domácnosti výrazne prispievajú aj k emisiám chrómu Cr (26 % z celkových emisií) a ortuti Hg (13 % z celkových emisií).
Trendy emisií POPs
Pri spaľovaní biomasy v domácich vykurovacích zariadeniach dochádza tiež k emisiám PAHs a ďalších perzistentných organických látok. Tieto látky majú nežiadúce účinky na ľudský organizmus, napríklad benzoapyrén je látka s preukázaným karcinogénnym účinkom. Domácnosti produkujú 44 % emisií PAHs a sú tiež najvýraznejším zdrojom HCB, aj napriek poklesu na začiatku 90-tych rokov. Vznik emisií perzistentných organických látok môže byť tiež výsledkom spaľovania komunálneho odpadu alebo plastových fliaš.
Trendy emisií POPs
Pri spaľovaní biomasy v domácich vykurovacích zariadeniach dochádza tiež k emisiám PAHs a ďalších perzistentných organických látok. Tieto látky majú nežiadúce účinky na ľudský organizmus, napríklad benzoapyrén je látka s preukázaným karcinogénnym účinkom. Domácnosti produkujú 44 % emisií PAHs a sú tiež najvýraznejším zdrojom HCB, aj napriek poklesu na začiatku 90-tych rokov. Vznik emisií perzistentných organických látok môže byť tiež výsledkom spaľovania komunálneho odpadu alebo plastových fliaš.
Trendy emisií POPs
Pri spaľovaní biomasy v domácich vykurovacích zariadeniach dochádza tiež k emisiám PAHs a ďalších perzistentných organických látok. Tieto látky majú nežiadúce účinky na ľudský organizmus, napríklad benzoapyrén je látka s preukázaným karcinogénnym účinkom. Domácnosti produkujú 44 % emisií PAHs a sú tiež najvýraznejším zdrojom HCB, aj napriek poklesu na začiatku 90-tych rokov. Vznik emisií perzistentných organických látok môže byť tiež výsledkom spaľovania komunálneho odpadu alebo plastových fliaš.
Trendy emisií POPs
Pri spaľovaní biomasy v domácich vykurovacích zariadeniach dochádza tiež k emisiám PAHs a ďalších perzistentných organických látok. Tieto látky majú nežiadúce účinky na ľudský organizmus, napríklad benzoapyrén je látka s preukázaným karcinogénnym účinkom. Domácnosti produkujú 44 % emisií PAHs a sú tiež najvýraznejším zdrojom HCB, aj napriek poklesu na začiatku 90-tych rokov. Vznik emisií perzistentných organických látok môže byť tiež výsledkom spaľovania komunálneho odpadu alebo plastových fliaš.
Trendy emisií POPs
Pri spaľovaní biomasy v domácich vykurovacích zariadeniach dochádza tiež k emisiám PAHs a ďalších perzistentných organických látok. Tieto látky majú nežiadúce účinky na ľudský organizmus, napríklad benzoapyrén je látka s preukázaným karcinogénnym účinkom. Domácnosti produkujú 44 % emisií PAHs a sú tiež najvýraznejším zdrojom HCB, aj napriek poklesu na začiatku 90-tych rokov. Vznik emisií perzistentných organických látok môže byť tiež výsledkom spaľovania komunálneho odpadu alebo plastových fliaš.
Trendy emisií POPs
Pri spaľovaní biomasy v domácich vykurovacích zariadeniach dochádza tiež k emisiám PAHs a ďalších perzistentných organických látok. Tieto látky majú nežiadúce účinky na ľudský organizmus, napríklad benzoapyrén je látka s preukázaným karcinogénnym účinkom. Domácnosti produkujú 44 % emisií PAHs a sú tiež najvýraznejším zdrojom HCB, aj napriek poklesu na začiatku 90-tych rokov. Vznik emisií perzistentných organických látok môže byť tiež výsledkom spaľovania komunálneho odpadu alebo plastových fliaš.
Trendy emisií POPs
Pri spaľovaní biomasy v domácich vykurovacích zariadeniach dochádza tiež k emisiám PAHs a ďalších perzistentných organických látok. Tieto látky majú nežiadúce účinky na ľudský organizmus, napríklad benzoapyrén je látka s preukázaným karcinogénnym účinkom. Domácnosti produkujú 44 % emisií PAHs a sú tiež najvýraznejším zdrojom HCB, aj napriek poklesu na začiatku 90-tych rokov. Vznik emisií perzistentných organických látok môže byť tiež výsledkom spaľovania komunálneho odpadu alebo plastových fliaš.
Trendy emisií po energetických nosičoch z domácností
Trendy emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora domácnosti po jednotlivých typoch palív sa bilancujú od roku 2014.
Emisie po palivách
Tabuľka uvádza rozdelenie spotreby jednotlivých typov palív a energetických médií používaných v domácnostiach na Slovensku.
Trendy emisií po energetických nosičoch z domácností:
|
Spotreba domácností % |
Zemný plyn |
Elektrina |
Teplo |
Biomasa |
Tuhé palivá |
Kvapalné palivá |
Spolu (TJ) |
|
2014 |
43.9% |
18.3% |
17.9% |
17.3% |
2.4% |
0.2% |
9 8824.5 |
|
2015 |
40.1% |
17.5% |
16.5% |
23.3% |
2.4% |
0.2% |
10 9563.7 |
|
2016 |
39.2% |
16.6% |
16.1% |
25.4% |
2.3% |
0.3% |
113 988.0 |
|
2017 |
41.9% |
16.3% |
15.0% |
23.7% |
2.8% |
0.3% |
117 762.0 |
|
2018 |
42.8% |
16.6% |
17.2% |
20.6% |
2.5% |
0.3% |
106 812.3 |
|
2019 |
41.4% |
16.5% |
17.7% |
21.7% |
2.4% |
0.3% |
111 031.9 |
|
2020 |
41.2% |
16.6% |
18.5% |
21.3% |
2.2% |
0.2% |
114 481.9 |
|
2021 |
41.5% |
15.9% |
17.2% |
23.0% |
2.1% |
0.2% |
124 672.6 |