Trendy emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora domácnosti sa bilancujú od roku 1990. Viac informácií o trendoch emisií zo sektora domácnosti na Slovensku.
Celkové emisie
Emisie z vykurovania domácností sú signifikantným zdrojom emisií skleníkových plynov aj znečisťujúcich látok. Táto časť inventúr je závažným problémom mnohých štátov, vrátane Slovenska. Veľká časť slovenských domácností využíva na vykurovanie vlastné spaľovacie zariadenia. Pri spaľovaní tuhých palív v domácnosti vznikajú okrem žiaduceho tepla aj plynné a tuhé znečisťujúce látky, ktoré unikajú do ovzdušia. Jemné aerosólové častice, ktoré sa podľa veľkosti delia na častice PM10 a PM2,5, predstavujú zdravotné riziko. Väčšie častice môžu spôsobiť podráždenie horných dýchacích ciest, menšie častice sa usadzujú hlboko v pľúcach a spôsobujú závažnejšie ochorenia.
Rezidenčné vykurovanie (domácnosti) je hlavným zdrojom emisií NMVOC, tvorí sa tu až 38 % celkových emisií NMVOC. Ich najväčší pokles nastal prevažne do roku 2000, hlavne vďaka rekonštrukcii domov a zavádzaním energeticky efektívnejších vykurovacích zariadení. Napriek tomu mala táto oblasť v roku 2021 až 81 % podiel na celkových emisiách PM2.5 na Slovensku. Emisie ovplyvňujú faktory, ako sú úroveň rekonštrukcie budov, klimatické podmienky, vykurovacia prax, používané palivá a používané spaľovacie zariadenia. Aj emisie PM10 sú úzko viazané na túto časť energetických zdrojov a v sektore domácností sa tvorí až 62% z celkových emisií PM10. Domácnosti sú od roku 2004 spolu s výrobou celulózy, papiera a tlačiarní najvýraznejším prispievateľom emisií kadmia. Dôvodom je využívanie biomasy ako paliva. Produkujú taktiež 47 % emisií PAHs a sú najvýraznejším zdrojom emisií HCB a to aj napriek poklesu na začiatku deväťdesiatych rokov.
Pri vykurovaní domácností tuhými palivami, ale najmä drevom, sa do ovzdušia uvoľňujú hlavne emisie tuhých znečisťujúcich látok, nemetánových prchavých organických zlúčenín, ťažkých kovov a benzoapyrénu. Všetky tieto látky sú pre ľudský organizmus, ako aj ekosystémy, škodlivé a môžu spôsobiť vážne škody. Napríklad benzoapyrén je látka s preukázaným karcinogénnym účinkom.
S postupným zlepšovaním termoizolačných podmienok slovenských domácností sa emisie týchto látok postupne znižujú, no v niektorých oblastiach s geomorfologickými podmienkami, ktoré bránia odvetrávaniu územia (najmä v úzkych kotlinách ako Jelšava) môže spaľovanie hlavne mokrého dreva vo vysokoemisných spaľovacích zariadeniach v domácnostiach spôsobiť závažné smogové situácie.
Napriek tomu, že legislatíva zakazuje spaľovanie odpadu, táto činnosť predstavuje u nás stále aktuálnu tému bez vhodnej regulácie. Kombináciou spaľovania komunálneho odpadu alebo plastových fliaš v domácich spaľovacích zariadeniach vzniká množstvo škodlivých látok v závislosti od zloženia spaľovaného odpadu. Častým výsledkom tohto neuváženého konania je vznik emisií perzistentných organických látok a ťažkých kovov, z ktorých mnohé sú karcinogénne. Pri zlých rozptylových podmienkach a inverzii, ktoré bývajú v zimnom období časté, sa tieto emisie sústreďujú v kotlinách.
Viac informácií o emisiách z domácností ale aj metodike ich stanovenia je možné nájsť v odborných publikáciách SHMÚ.
Trendy emisií po energetických nosičoch z domácností
Trendy emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora domácnosti po jednotlivých typoch palív sa bilancujú od roku 2014.
Emisie po palivách
Tabuľka uvádza rozdelenie spotreby jednotlivých typov palív a energetických médií používaných v domácnostiach na Slovensku.
Trendy emisií po energetických nosičoch z domácností:
|
Spotreba domácností % |
Zemný plyn |
Elektrina |
Teplo |
Biomasa |
Tuhé palivá |
Kvapalné palivá |
Spolu (TJ) |
|
2014 |
43.9% |
18.3% |
17.9% |
17.3% |
2.4% |
0.2% |
9 8824.5 |
|
2015 |
40.1% |
17.5% |
16.5% |
23.3% |
2.4% |
0.2% |
10 9563.7 |
|
2016 |
39.2% |
16.6% |
16.1% |
25.4% |
2.3% |
0.3% |
113 988.0 |
|
2017 |
41.9% |
16.3% |
15.0% |
23.7% |
2.8% |
0.3% |
117 762.0 |
|
2018 |
42.8% |
16.6% |
17.2% |
20.6% |
2.5% |
0.3% |
106 812.3 |
|
2019 |
41.4% |
16.5% |
17.7% |
21.7% |
2.4% |
0.3% |
111 031.9 |
|
2020 |
41.2% |
16.6% |
18.5% |
21.3% |
2.2% |
0.2% |
114 481.9 |
|
2021 |
41.5% |
15.9% |
17.2% |
23.0% |
2.1% |
0.2% |
124 672.6 |