Doprava

Doprava je významným zdrojom skleníkových plynov a znečisťujúcich látok. Napriek zlepšujúcej sa účinnosti motorov vo vozidlách v poslednom desaťročí je najmä cestná doprava významným zdrojom emisií oxidu uhličitého (CO2), oxidov dusíka (NOx), oxidu uhoľnatého (CO), prachových častíc (PM) a medi.

Trendy emisií skleníkových plynov

Emisie oxidu uhličitého (CO₂) z dopravy na Slovensku dlhodobo rastú, hoci spotreba paliva na kilometer sa vďaka technickým vylepšeniam motorov postupne znižuje. Od roku 2000 do súčasnosti sa priemerná spotreba benzínových a naftových vozidiel zlepšila približne o 20–30 % vďaka vyššej tepelnej účinnosti a účinnejším vstrekovacím systémom. Napriek tomu celková ročná spotreba týchto palív mierne narastá, pretože najazdené kilometre na vozidlo sa zvyšujú rýchlejšie, než klesá spotreba na kilometer.

Segment SUV a ťažkých úžitkových vozidiel vykazuje priemernú spotrebu paliva vyššiu o desiatky percent než kompaktné modely, pričom ich podiel na trhu rastie, čo čiastočne kompenzuje úspory dosiahnuté v menších kategóriách. Spotreba alternatívnych palív (LPG, CNG) zostáva na nízkej úrovni, hoci ich spotreba paliva na kilometer je o cca 10–15 % nižšia než pri klasických fosílnych palivách. Podiel biopalív v zmesi sa zvyšuje v súlade s legislatívou, no ich vplyv na celkovú spotrebu je zatiaľ malý.

Trend CO₂ emisií kopíruje ročný vývoj spotreby palív: pokiaľ spotreba paliva rastie, celkové emisie CO₂ stúpajú, a naopak, pri miernom poklese spotreby na kilometer sa objavuje len dočasné spomalenie rastu emisií. Napríklad pokles najazdených kilometrov počas pandémie spôsobil krátkodobý prepad CO₂ emisií, no po návrate prevádzky na predpandemickú úroveň emisie opäť vzrástli. Celkové zvýšenie dopytu po preprave osôb a tovaru, nedostatočné plnenie a kontrola určených emisných noriem v minulosti, viedlo k nenaplneniu predpokladov smerom k cieľu zníženia emisií.

Emisie metánu (CH₄) z dopravy vznikajú pri neúplnom spaľovaní paliva, najmä v moderných motoroch pri prevádzke s nízkou záťažou. Vďaka presnejšiemu vstrekovaniu paliva, optimalizácii spaľovacieho cyklu a špecializovaným katalyzátorom na oxidáciu CH₄ sa podarilo tieto emisie výrazne znížiť. N₂O vzniká v malom množstve v dôsledku spaľovacích procesov pri vysokých teplotách; technologické úpravy spaľovania a katalyzátory dokážu emisie N₂O obmedziť, no ich celkový podiel na emisnej bilancii dopravy zostáva pod 1 %.

Trendy emisií znečisťujúcich látok

Doprava predstavuje významný zdroj emisíí znečisťujúcich látok v Slovenskej republike, predovšetkým oxidov dusíka (NOₓ), oxidu uhoľnatého (CO), prachových častíc (PM10, PM2,5) a organických zlúčenín. Najvyššie emisie vznikajú v cestnej doprave, kde sú rozhodujúce intenzita premávky, vek a technický stav vozidiel. Emisie z dopravy prispievajú k zhoršeniu kvality ovzdušia, tvorbe smogu a sekundárnych znečisťujúcich látok a majú významný negatívny dopad na ľudské zdravie a životné prostredie.

Trendy emisií NOx

Emisie oxidov dusíka (NOₓ) z dopravy na Slovensku dlhodobo klesajú, pričom najprudší úbytok nastal po zavedení emisných noriem Euro 5 a Euro 6 a rozšírení selektívnej katalytickej redukcie (SCR – močovina, tzv. AdBlue). Celkové NOₓ emisie z dopravy sa znížili približne o 60 % oproti stavu v roku 2005 a o viac ako dve tretiny oproti úrovni z konca minulého storočia.

Hlavným zdrojom týchto emisií zostáva spaľovanie nafty v cestnej doprave, ktoré tvorí približne 70 % emisií NOₓ; benzínové motory sa na nich podieľajú zhruba jednou pätinou a zvyšok pripadá na plynové, biopalivové a ďalšie alternatívne pohony. Elektrifikované železničné spoje a modernizované motory v mestských autobusoch a komerčných vozidlách prispievajú k znižovaniu emisií, no ich vplyv je zatiaľ len čiastočný, keďže staršie dieselové vozidlá a nákladné autá s ťažšími motormi stále dominuje bilancii.

Reálne merania ukazujú, že priemerné NOₓ emisie dieselových motorov normy Euro 5 (kauza „Dieselgate“) často nekopírujú testované očakávania – zostávajú na úrovni starších technológií a v niektorých prípadoch dokonca prekračujú limity predchádzajúcich noriem. To ilustruje, že samotné sprísnenie emisných limitov nestačí na dosiahnutie očakávaných úspor bez ďalších opatrení a dôkladného on‑road monitoringu.

Krátkodobé výkyvy, napríklad počas obdobia obmedzení mobility, priniesli dočasné zvýraznenie zníženia NOₓ emisií, no s obnovením bežnej intenzity premávky sa trend opäť stabilizoval na pozvoľnom poklese. V súčasnosti krivka NOₓ emisií vykazuje miernejšie klesanie, čo naznačuje, že bez ďalších technologických inovácií – ako sú vylepšené SCR katalyzátory, materiálové inovácie v motoroch aj širšie nasadenie elektrických a iných bezemisných dopravných režimov – sa tempo znižovania emisií výraznejšie nezvýši.

Trendy emisií NMVOC

Emisie nemetánových prchavých organických zlúčenín (NMVOC) z dopravy sú spôsobené najmä výparmi benzínu z palivových nádrží a palivových systémov. V predchádzajúcich rokoch bol zaznamenaný výrazný pokles týchto emisií vďaka zlepšeniam v konštrukcii vozidiel a palivovej technike. V poslednom období však dochádza k miernemu opätovnému nárastu, čo súvisí so zvýšenou spotrebou benzínu v cestnej doprave a s rastúcimi priemernými teplotami ovzdušia v letných mesiacoch, ktoré podporujú intenzívnejšie odparovanie. Výsledný trend tak ukazuje po poklese opätovný mierny vzostup emisií NMVOC z tohto zdroja.

V cestnej doprave predstavujú emisie z výfukových plynov stále najväčší podiel NMVOC z dopravy. Odparovanie benzínu však tvorí významnú časť najmä v letných mesiacoch a celkovo sa na celkových emisiách z cestnej dopravy podieľa výraznejšie než v minulosti. Okrem cestnej dopravy vznikajú emisie NMVOC aj pri spaľovaní palív v železničnej, lodnej a leteckej doprave. Tieto zdroje však predstavujú menší podiel v porovnaní s cestnou dopravou. V železničnej doprave ide najmä o spaľovanie nafty v dieselových lokomotívach, v lodnej doprave o spaľovanie palív v menších plavidlách a v letectve o emisie vznikajúce počas štartu, pristávania a pozemných operácií lietadiel. Celkovo tak zostáva cestná doprava dominantným zdrojom emisií NMVOC v dopravnom sektore.

Trendy emisií pevných častíc

Emisie prachových častíc (PM), najmä frakcií PM₂,₅, PM₁₀ a TSP (celkové suspendované častice), pochádzajú z viacerých zdrojov v dopravnom sektore. V súčasnosti sú hlavným zdrojom týchto emisií v cestnej doprave nevýfukové procesy, predovšetkým mechanické otery pneumatík, brzdových systémov a vozovky. Významnú časť však stále predstavujú aj výfukové emisie z dieselových motorov, najmä pri starších vozidlách bez účinných filtračných systémov. Celkový trend emisií prachových častíc z cestnej dopravy je dlhodobo klesajúci, najmä vďaka zlepšeniam v technológiách motorov, povrchov vozoviek a emisným normám. Tento pokles sa však spomaľuje, keďže nevýfukové zdroje nie sú zatiaľ regulované rovnako prísne ako výfukové.

Z celkových emisií prachových častíc z dopravy tvorí cestná doprava najväčší podiel – v prípade PM₂.₅ približne 70–80 % a v prípade PM₁₀ a TSP približne 60–70 %. Na železničnú dopravu pripadá menší podiel, zväčša do 5 %, pričom emisie vznikajú najmä z brzdových mechanizmov a spaľovania nafty v dieselových lokomotívach. V lodnej doprave emisie pochádzajú predovšetkým zo spaľovania ťažkých palív, najmä v prístavných oblastiach, a prispievajú približne 10–15 % k celkovým emisiám PM z dopravy. Letecká doprava prispieva k emisiám PM predovšetkým počas pozemných operácií, vzletu a pristátia – jej podiel na celkových emisiách prachových častíc je približne 5–10 %. Potrubná doprava produkuje len zanedbateľné množstvo emisií PM, zväčša z pomocných spaľovacích zariadení, a jej vplyv je z hľadiska celkového objemu zanedbateľný.

Celkovo zostáva cestná doprava dominantným zdrojom prachových častíc v rámci dopravného sektora, a to najmä kvôli mechanickému opotrebovaniu komponentov a spaľovacím procesom v starších vozidlách. Vzhľadom na pomalšie tempo znižovania nevýfukových emisií bude ich význam do budúcnosti pravdepodobne narastať v rámci celkového profilu emisií PM z dopravy.

Trendy emisií pevných častíc

Emisie prachových častíc (PM), najmä frakcií PM₂,₅, PM₁₀ a TSP (celkové suspendované častice), pochádzajú z viacerých zdrojov v dopravnom sektore. V súčasnosti sú hlavným zdrojom týchto emisií v cestnej doprave nevýfukové procesy, predovšetkým mechanické otery pneumatík, brzdových systémov a vozovky. Významnú časť však stále predstavujú aj výfukové emisie z dieselových motorov, najmä pri starších vozidlách bez účinných filtračných systémov. Celkový trend emisií prachových častíc z cestnej dopravy je dlhodobo klesajúci, najmä vďaka zlepšeniam v technológiách motorov, povrchov vozoviek a emisným normám. Tento pokles sa však spomaľuje, keďže nevýfukové zdroje nie sú zatiaľ regulované rovnako prísne ako výfukové.

Z celkových emisií prachových častíc z dopravy tvorí cestná doprava najväčší podiel – v prípade PM₂.₅ približne 70–80 % a v prípade PM₁₀ a TSP približne 60–70 %. Na železničnú dopravu pripadá menší podiel, zväčša do 5 %, pričom emisie vznikajú najmä z brzdových mechanizmov a spaľovania nafty v dieselových lokomotívach. V lodnej doprave emisie pochádzajú predovšetkým zo spaľovania ťažkých palív, najmä v prístavných oblastiach, a prispievajú približne 10–15 % k celkovým emisiám PM z dopravy. Letecká doprava prispieva k emisiám PM predovšetkým počas pozemných operácií, vzletu a pristátia – jej podiel na celkových emisiách prachových častíc je približne 5–10 %. Potrubná doprava produkuje len zanedbateľné množstvo emisií PM, zväčša z pomocných spaľovacích zariadení, a jej vplyv je z hľadiska celkového objemu zanedbateľný.

Celkovo zostáva cestná doprava dominantným zdrojom prachových častíc v rámci dopravného sektora, a to najmä kvôli mechanickému opotrebovaniu komponentov a spaľovacím procesom v starších vozidlách. Vzhľadom na pomalšie tempo znižovania nevýfukových emisií bude ich význam do budúcnosti pravdepodobne narastať v rámci celkového profilu emisií PM z dopravy.

Trendy emisií pevných častíc

Emisie prachových častíc (PM), najmä frakcií PM₂,₅, PM₁₀ a TSP (celkové suspendované častice), pochádzajú z viacerých zdrojov v dopravnom sektore. V súčasnosti sú hlavným zdrojom týchto emisií v cestnej doprave nevýfukové procesy, predovšetkým mechanické otery pneumatík, brzdových systémov a vozovky. Významnú časť však stále predstavujú aj výfukové emisie z dieselových motorov, najmä pri starších vozidlách bez účinných filtračných systémov. Celkový trend emisií prachových častíc z cestnej dopravy je dlhodobo klesajúci, najmä vďaka zlepšeniam v technológiách motorov, povrchov vozoviek a emisným normám. Tento pokles sa však spomaľuje, keďže nevýfukové zdroje nie sú zatiaľ regulované rovnako prísne ako výfukové.

Z celkových emisií prachových častíc z dopravy tvorí cestná doprava najväčší podiel – v prípade PM₂.₅ približne 70–80 % a v prípade PM₁₀ a TSP približne 60–70 %. Na železničnú dopravu pripadá menší podiel, zväčša do 5 %, pričom emisie vznikajú najmä z brzdových mechanizmov a spaľovania nafty v dieselových lokomotívach. V lodnej doprave emisie pochádzajú predovšetkým zo spaľovania ťažkých palív, najmä v prístavných oblastiach, a prispievajú približne 10–15 % k celkovým emisiám PM z dopravy. Letecká doprava prispieva k emisiám PM predovšetkým počas pozemných operácií, vzletu a pristátia – jej podiel na celkových emisiách prachových častíc je približne 5–10 %. Potrubná doprava produkuje len zanedbateľné množstvo emisií PM, zväčša z pomocných spaľovacích zariadení, a jej vplyv je z hľadiska celkového objemu zanedbateľný.

Celkovo zostáva cestná doprava dominantným zdrojom prachových častíc v rámci dopravného sektora, a to najmä kvôli mechanickému opotrebovaniu komponentov a spaľovacím procesom v starších vozidlách. Vzhľadom na pomalšie tempo znižovania nevýfukových emisií bude ich význam do budúcnosti pravdepodobne narastať v rámci celkového profilu emisií PM z dopravy.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií pevných častíc

Emisie prachových častíc (PM), najmä frakcií PM₂,₅, PM₁₀ a TSP (celkové suspendované častice), pochádzajú z viacerých zdrojov v dopravnom sektore. V súčasnosti sú hlavným zdrojom týchto emisií v cestnej doprave nevýfukové procesy, predovšetkým mechanické otery pneumatík, brzdových systémov a vozovky. Významnú časť však stále predstavujú aj výfukové emisie z dieselových motorov, najmä pri starších vozidlách bez účinných filtračných systémov. Celkový trend emisií prachových častíc z cestnej dopravy je dlhodobo klesajúci, najmä vďaka zlepšeniam v technológiách motorov, povrchov vozoviek a emisným normám. Tento pokles sa však spomaľuje, keďže nevýfukové zdroje nie sú zatiaľ regulované rovnako prísne ako výfukové.

Z celkových emisií prachových častíc z dopravy tvorí cestná doprava najväčší podiel – v prípade PM₂.₅ približne 70–80 % a v prípade PM₁₀ a TSP približne 60–70 %. Na železničnú dopravu pripadá menší podiel, zväčša do 5 %, pričom emisie vznikajú najmä z brzdových mechanizmov a spaľovania nafty v dieselových lokomotívach. V lodnej doprave emisie pochádzajú predovšetkým zo spaľovania ťažkých palív, najmä v prístavných oblastiach, a prispievajú približne 10–15 % k celkovým emisiám PM z dopravy. Letecká doprava prispieva k emisiám PM predovšetkým počas pozemných operácií, vzletu a pristátia – jej podiel na celkových emisiách prachových častíc je približne 5–10 %. Potrubná doprava produkuje len zanedbateľné množstvo emisií PM, zväčša z pomocných spaľovacích zariadení, a jej vplyv je z hľadiska celkového objemu zanedbateľný.

Celkovo zostáva cestná doprava dominantným zdrojom prachových častíc v rámci dopravného sektora, a to najmä kvôli mechanickému opotrebovaniu komponentov a spaľovacím procesom v starších vozidlách. Vzhľadom na pomalšie tempo znižovania nevýfukových emisií bude ich význam do budúcnosti pravdepodobne narastať v rámci celkového profilu emisií PM z dopravy.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií ostatných znečisťujúcich látok

Ostatné znečisťujúce látky z dopravy, ako napríklad oxid uhoľnatý (CO), oxid siričitý (SO₂), amoniak (NH₃), ťažké kovy či persistentné organické látky, majú v rámci emisnej inventúry podstatne menší význam než hlavné sledované znečisťujúce látky. Ich podiel na celkových emisiách z dopravy je v porovnaní s inými látkami nízky a z hľadiska celkových národných emisií sa doprava na ich tvorbe často podieľa len okrajovo. V prípade oxidu uhoľnatého a oxidu siričitého došlo za posledné desaťročia k výraznému poklesu, čo je výsledkom technologického pokroku v spaľovacích motoroch a prechodu na palivá s nižším obsahom síry. Emisie ťažkých kovov, ako napríklad medi či zinku, súvisia najmä s oterom komponentov vozidiel a ich množstvá sú relatívne stabilné, pričom najvyššie hodnoty vykazuje meď z brzdových systémov. Pri ostatných látkach, ako je amoniak alebo niektoré organické zlúčeniny, sú emisie z dopravy zanedbateľné v porovnaní s poľnohospodárstvom alebo priemyslom. V celkovom pohľade tak doprava v tejto skupine látok zohráva menšiu úlohu a ich emisie vykazujú stabilný alebo mierne klesajúci trend.

Trendy emisií podľa kategórií a jednotlivých typov palív

Trendy emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora doprava po jednotlivých typoch dopravy a trendy emisií skleníkových plynov z cestnej dopravy podľa typov paliva.

V cestnej doprave dominuje spotreba nafty, ktorá dlhodobo tvorí približne dve tretiny až tri štvrtiny celkového objemu spotrebovaných palív. Benzín predstavuje zhruba štvrtinu spotreby. Biopalivá, ktoré sa povinne primiešavajú do benzínu a nafty, dosahujú podiel okolo 5–7 %. Skvapalnený ropný plyn (LPG) a stlačený zemný plyn (CNG) sa využívajú len okrajovo, spolu tvoria menej než 2  % spotreby. Ostatné fosílne palivá majú zanedbateľný podiel, menej než 1  %. Tento profil spotreby palív v cestnej doprave sa v posledných rokoch výrazne nemení, hoci dochádza k miernemu zvyšovaniu podielu biopalív v dôsledku legislatívnych požiadaviek.

Najväčší podiel na emisiách má spaľovanie nafty (70 %), benzínu (20 %) a zemného plynu (2 %) a z hľadiska znečisťujúcich látok aj biopalivá (6,3 %). Letecké palivá a LPG spoločne tvoria asi 1,7 % spotreby palív v doprave. Výrazný podiel nafty je spôsobený jej využívaním vo viacerých druhoch dopravy ako cestná, železničná a lodná doprava. Každoročne sa zvyšuje podiel palív na báze biomasy, čo je spôsobené povinnosťou primiešavania biopalív do palív používaných v cestnej a železničnej doprave.