Lesy a krajina

Záchyty z pôdy (lesnej, ornej pôdy, pasienkov a záchyty vo výrobkoch z dreva) tvoria 7 658 Gg ekvivalentu oxidu uhličitého (v roku 2021) a sú doteraz jedinou možnosťou kompenzovať produkované emisie skleníkových plynov tým, že sú veľkým potenciálom záchytu uhlíka z atmosféry (približne štyrikrát viac uhlíka sa ukladá v pôde a biomase lesov a poľnohospodárskych plodín ako v atmosfére samotnej), na rozdiel od všetkých ostatných sektorov, ktoré emisie len produkujú (napr. doprava, priemysel, energetika, odpadové hospodárstvo, ale aj živočíšna výroba) a momentálne sú možnosti záchytov v týchto sektoroch len v experimentálnej rovine.

Samozrejme, postupom času od roku 1990 dochádza k zmenám vo výmerách jednotlivých kategórií využitia pôdy, zmenám metodických postupov, ale schopnosť zachytávať GHG pôdou a biomasou, čo sa týka poľnohospodárskej a lesnej pôdy, zostáva a počas celého vykazovaného obdobia prevyšoval záchyt nad emisiami v sektore.

Ako príklad je možné uviesť výmery trvalých poľnohospodárskych porastov, ako sú vinice alebo chmeľnice (viacročné rastliny). Tu je situácia viac ako alarmujúca, pretože sa ich výmera do roku 2007 zmenšila o polovicu. Práve viacročné plodiny zachytávajú podstatne viac uhlíka, ako jednoročné rastliny a ich rozorávaním vznikajú emisie skleníkových plynov. Na dôvažok sa deje to, že tieto pozemky neostávajú ornou pôdou, ale sú preklasifikované na stavebné pozemky, čím dochádza ku konečnej degradácii krajiny a krajina sa stáva producentom emisií. Tieto zmeny sú nezvratné a definitívne a ochudobňujú potenciál záchytov na Slovensku.

Trendy záchytov po častiach krajiny

Trendy emisií a záchytov skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora LULUCF podľa jednotlivých aktivít (typov krajín) sa bilancujú od roku 1990. Viac informácií o trendoch emisií a záchytov zo sektora LULUCF podľa jednotlivých aktivít na Slovensku.

Dôležité z hľadiska emisnej bilancie sú záchyty v krajine, a to v lese a lesnej pôde, na ornej pôde (obhospodarovanú pre potraviny a krmoviny) a na pasienkoch (pre pastvu a produkciu krmovín). Všetky tieto kategórie vykazujú trvalé záchyty v sumárnom vyjadrení. To znamená, že neprodukujú uhlíkové emisie, práve naopak, uhlík viazaný v podobe CO₂ zachytávajú. Ďalšie časti krajiny, ktoré sú schopné zachytávať uhlíkové emisie sú výrobky z dreva. Ostatné časti krajiny, ako sú sídla a iná krajina (infraštruktúra) emisie produkujú, čiže zvyšujú emisnú bilanciu. Orná pôda sa podieľa na záchytoch uhlíkových emisií v krajine asi 17 %, pasienky 2 %. Najviac záchytov dokáže absorbovať lesná pôda (71 %). Emisie, resp. potenciálne záchyty z mokradí a zamokrených pôd, Slovensko zatiaľ nevykazuje, napriek tomu, že tu vidíme značný potenciál pre zvyšovanie uhlíkových záchytov a znižovanie emisnej bilancie do budúcnosti. Zanedbateľné emisie N₂O pochádzajú aj z používania špeciálnych techník mineralizovania pôdy (orná pôda a pasienky). Intenzívnejším udržateľným využívaním produktov z vyťaženého dreva možno podstatne obmedziť emisie substitučným efektom a zlepšiť záchyty skleníkových plynov z atmosféry. Táto kategória vykazuje záchyty CO₂ (kt) pre rôzne scenáre. K záchytom CO₂ dochádza sekvestráciou uhlíka v jednotlivých skupinách výrobkov z dreva. Kým pri papierenských výrobkoch je doba uloženia 2 roky, tak v drevených paneloch je to 25 rokov a v rezive až 35 rokov.