Lesy a krajina

Emisie a záchyty skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora lesy a krajina

Trendy emisií a záchytov skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora krajina, zmeny vo využívaní krajiny a lesníctvo (LULUCF) sa bilancujú od roku 1990. Viac informácií o trendoch emisií a záchytov zo sektora LULUCF na Slovensku.

Celkové emisie

Záchyty z pôdy (lesnej, ornej pôdy, pasienkov a záchyty vo výrobkoch z dreva) tvoria 6 344 Gg ekvivalentu oxidu uhličitého (v roku 2019) sú doteraz jedinou možnosťou kompenzovať produkované emisie skleníkových plynov tým, že sú veľkým potenciálom záchytu uhlíka z atmosféry (približne štyrikrát viac uhlíka sa ukladá v pôde a biomase lesov a poľnohospodárskych plodín ako v atmosfére samotnej), na rozdiel od všetkých ostatných sektorov, ktoré emisie len produkujú (napr. doprava, priemysel, energetika, odpadové hospodárstvo, ale aj živočíšna výroba) a momentálne sú možnosti záchytov v týchto sektoroch len v experimentálnej rovine.

Samozrejme, postupom času od roku 1990 dochádza k zmenám vo výmerách jednotlivých kategórií využitia pôdy, zmenám metodických postupov, ale schopnosť zachytávať GHG pôdou a biomasou, čo sa týka poľnohospodárskej a lesnej pôdy, zostáva a počas celého vykazovaného obdobia prevyšoval záchyt nad emisiami v sektore.

Ako príklad je možné uviesť napríklad výmery trvalých poľnohospodárskych porastov, ako sú vinice alebo chmeľnice (viacročné rastliny). Tu je situácia viac ako alarmujúca, pretože sa ich výmera do roku 2007 zmenšila o polovicu. Práve viacročné plodiny zachytávajú podstatne viac uhlíka, ako jednoročné rastliny a ich rozorávaním vznikajú emisie skleníkových plynov. Na dôvažok sa deje to, že tieto pozemky neostávajú ornou pôdou, ale sú preklasifikované na stavebné pozemky, čím dochádza ku konečnej degradácii krajiny a krajina sa stáva producentom emisií. Tieto zmeny sú nezvratné a definitívne a ochudobňujú potenciál záchytov na Slovensku.

 

Trendy záchytov po častiach krajiny

Trendy emisií a záchytov skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora LULUCF podľa jednotlivých aktivít (typov krajín) sa bilancujú od roku 1990. Viac informácií o trendoch emisií a záchytov zo sektora LULUCF podľa jednotlivých aktivít na Slovensku.

Emisie podľa kategórie

Dôležité z hľadiska emisnej bilancie sú záchyty v krajine, a to v lese a lesnej pôde, na ornej pôde (obhospodarovanú pre potraviny a krmoviny) a na pasienkoch (pre pastvu a produkciu krmovín). Všetky tieto kategórie vykazujú trvalé záchyty v sumárnom vyjadrení. To znamená, že neprodukujú uhlíkové emisie, práve naopak, uhlík viazaný v podobe CO2 zachytávajú. Ďalšie časti krajiny, ktoré sú schopné zachytávať uhlíkové emisie sú výrobky z dreva. Ostatné časti krajiny, ako sú sídla a iná krajina (infraštruktúra) emisie produkujú, čiže zvyšujú emisnú bilanciu. Orná pôda sa podieľa na záchytoch uhlíkových emisií v krajine asi 17 %, pasienky 2 %. Najviac záchytov dokáže absorbovať lesná pôda (71 %). Emisie, resp. potenciálne záchyty z mokradí a zamokrených pôd Slovensko zatiaľ nevykazuje, napriek tomu, že tu vidíme značný potenciál pre zvyšovanie uhlíkových záchytov a znižovanie emisnej bilancie do budúcnosti. Zanedbateľné emisie N2O pochádzajú aj z používania špeciálnych techník mineralizovania pôdy (orná pôda a pasienky).
Intenzívnejším udržateľným využívaním produktov z vyťaženého dreva možno podstatne obmedziť emisie substitučným efektom a zlepšiť záchyty skleníkových plynov z atmosféry. Táto kategória vykazuje záchyty CO2 (kt) pre rôzne scenáre. K záchytom CO2 dochádza sekvestráciou uhlíka v jednotlivých skupinách výrobkov z dreva. Kým pri papierenských výrobkoch je doba uloženia 2 roky, tak v drevených paneloch je to 25 rokov a v rezive až 35 rokov.