Odpady

Emisie skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora odpady

Trendy emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora odpadové hospodárstvo sa bilancujú od roku 1990. Viac informácií o trendoch emisií zo sektora odpadové hospodárstvo na Slovensku.

Celkové emisie

Trend emisií z odpadového hospodárstva je vyrovnaný počas celého sledovaného obdobia od roku 1990. Najvýznamnejším plynom je metán s viac ako 92 % podielom na emisie skleníkových plynov v sektore, nasledovaný N2O so skoro 8 % podielom. Najviac emisií pochádza zo skládkovania a následne z odpadových vôd. 

Sektor odpadov sa na celkových emisiách skleníkových plynov v roku 2020 podieľal 4,55 %. Od roku 1990 došlo k nárastu emisií metánu o viac ako 100 % a to z dôvodu používania kumulatívnej metodiky v kategórii skládkovanie tuhých odpadov. Podobný, hoci nie už tak výrazný trend, sa očakáva aj v nasledujúcich rokoch. Objem emisií zo skládok výrazne závisí aj od implementácie zachytávania a využívania skládkového plynu.

V tomto sektore sú zahrnuté aj kremácie ľudských a zvieracích pozostatkov, ktoré sú tiež zdrojom znečistenia ovzdušia emisiami ťažkými kovmi a POPs.

Pri nakladaní s odpadovými vodami dochádza tiež k úniku znečisťujúcich látok a skleníkových plynov (CH4 aj N2O). Vo všeobecnosti sa emisie POPs, ako aj NMVOC, CO a NH3 vyskytujú v čistiarňach odpadových vôd, ale vo väčšine prípadov ide o zanedbateľné množstvá. 

V roku 2003 došlo k najvýraznejšiemu poklesu emisií kadmia, keď spaľovne komunálneho odpadu zaviedli nové, ekologickejšie technológie. Pri emisiách PCDD/PCDF nastal výrazný pokles v sektore odpadov v roku 2006.

 

Trendy emisií po typoch nakladania s odpadmi

Trendy emisií a záchytov skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora odpadové hospodárstvo podľa jednotlivých aktivít sa bilancujú od roku 1990. Viac informácií o trendoch emisií a záchytov zo sektora odpady podľa jednotlivých aktivít na Slovensku.

Emisie po kategóriách

Skládkovanie odpadov je významný zdroj emisií metánu, ktorý sa uvoľňuje vo forme skládkového plynu. Keďže len veľmi málo skládok odpadu na Slovensku má prepracovaný systém zachytávania a zhodnocovania skládkového plynu, ten sa zvoľňuje priamo do atmosféry. Metán uniká aj zo zavretých skládok, z vrstiev odpadu uložených až po dobu približne 30 rokov, preto je veľmi dôležité predchádzať skládkovaniu. Metán z kategórie 5.A – skládky odpadov má medziročne rastúci trend v dôsledku kumulatívneho prístupu k jeho výpočtu.

Čistenie odpadových vôd je významným zdrojom emisií N2O. V dôsledku zlepšovania technologických postupov sa jeho produkcia medziročne znižuje.

Ostatné spôsoby nakladania s odpadmi, ako je spaľovanie a kompostovanie, produkujú iba nepatrné množstvá metánu alebo oxidu dusného.

Najbežnejšími metódami zneškodňovania sú skládky odpadov a v menšej miere aj spaľovanie. Keď sa odpad zo skládok rozkladá, do ovzdušia sa uvoľňujú nemetánové prchavé organické látky (NMVOC) a metán, pri manipulácii s odpadom dochádza k uvoľňovaniu emisií tuhých častíc (PM).

Spaľovanie je druhým najčastejším spôsobom likvidácie odpadu v Slovenskej republike. Táto energia nebola v minulosti často využívaná a odpad bol len zneškodňovaný. Moderné zariadenia v súčasnosti využívajú odpad ako palivo pri výrobe energie, či v priemyselných procesoch a odpady sa týmto aj zhodnocujú. V tomto prípade sú emisie, ktoré pri spaľovaní vznikajú, zaradené do sektora energetika. 

Spaľovanie odpadu u nás významne prispieva k množstvu dioxínov a furánov (PCDD/PCDF), ktoré sú vypúšťané do ovzdušia. Keďže v prírode sa prakticky dioxíny neodbúravajú a môžu v nej pretrvávať stovky rokov, ukladajú sa v tkanivách zvierat, a takto sa dostávajú do potravového reťazca človeka. Príjem potravy, hlavne mäsa, rýb, vajec, mlieka a tukov predstavuje najvýznamnejšiu cestu vstupu dioxínov do ľudského organizmu.

Pri spaľovaní odpadu sa uvoľňujú do ovzdušia aj vysoké množstvá emisií ťažkých kovov. Moderné spaľovne odpadov tieto látky účinne zachytávajú, avšak v minulosti to nebola bežná prax. Ťažké kovy sa ukladajú v pôde a následne v organizmoch, z ktorých sa len ťažko odbúravajú. Vďaka potravovému reťazcu kontaminácia organizmov postupne stúpa, pretože dravé živočíchy sa živia kontaminovanými organizmami. Ťažkými kovmi sú ohrozené najmä živočíchy na konci potravového reťazca, a teda aj človek. Riziko je vyššie najmä v prímorských oblastiach, kde je celkovo vyššia konzumácia morských živočíchov.

Recyklácia odpadu nie je jediným udržateľným spôsobom zhodnocovania odpadu. Jedným z nich je aj kompostovanie akéhokoľvek organického odpadu, ako sú potraviny a záhradný odpad. Organický odpad sa v priebehu niekoľkých týždňov rozkladá na mulč, ktorý možno použiť ako hnojivo pre pôdu. Mnohé domácnosti praktizujú kompostovanie v malom rozsahu a vyvíjajú sa aj rozsiahle kompostovacie systémy so zberom organického odpadu z parkov a miest občianskej vybavenosti. Podobné druhy organického odpadu je tiež možné spracovať v bioplynových staniciach. Na rozdiel od kompostovania, tu sa odpad rozkladá anaeróbne (bez prístupu vzduchu) a vytvára sa bioplyn, ktorý sa môže ďalej spaľovať a tým sa vytvára energia, ktorá môže byť ďalej využívaná na vykurovanie.

V tomto sektore sú zahrnuté aj kremácie ľudských a zvieracích pozostatkov, ktoré sú tiež zdrojom znečistenia ovzdušia emisiami ťažkými kovmi a POPs.

Pri nakladaní s odpadovými vodami dochádza tiež k úniku znečisťujúcich látok a skleníkových plynov (CH4 aj N2O). Vo všeobecnosti sa emisie POPs, ako aj NMVOC, CO a NH3 vyskytujú v čistiarňach odpadových vôd, ale vo väčšine prípadov ide o zanedbateľné množstvá.