Priemysel

Emisie skleníkových plynov v sektore priemysel vznikajú technologickými procesmi surových materiálov a produktov. Najdôležitejším plynom v rámci priemyslu je CO₂, s 90 % podielom, nasledujú takzvané technické plyny, označované ako F-plyny (jedná sa o hydrogén- alebo per-fluórované uhľovodíky a fluorid sírový – SF₆). Tento sektor pokrýva emisie skleníkových plynov tvorených z technologických procesov vytvárajúcich surové materiály, alebo priamo produkty. S podielom 23 % za rok 2021 je po energetike druhý najväčší prispievateľ do súčtu emisií skleníkových plynov. Ide hlavne o technologické emisie (nie spaľovanie palív pri výrobe ako pri sektore energetika) zo spracovania minerálnych produktov, chemickej výroby a výroby kovov. Znižovanie emisií z technologických procesov je finančne náročné, pričom toto znižovanie obmedzujú aj technické limity. Aj preto nedošlo v tomto sektore v porovnaní s referenčným rokom 1990 k takému výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov ako v ostatných sektoroch. 

Emisie NOx sú v sektore Priemysel dlhodobo relatívne stabilné. Dlhodobý, ale mierny pokles s  fluktuáciami je zaznamenaný pri emisiách NMVOC. Mierny pokles je zaznamenaný v emisiách SOx, aj keď oproti sektora energetika je tento pokles minimálny. Aj preto je od roku 2019 ich najväčším prispievateľom kovospracujúci priemysel. Pri emisiách PM_2.5 bol zaznamenaný pokles, aj keď sa na týchto emisiách podieľa sektor priemysel iba v malej miere. Do roku 2001 je v tomto sektore zaznamenaný výrazný pokles emisií olova, avšak od tohto roku sa výroba kovov stala najväčším prispievateľom k celkovým emisiám, keď predbehla aj emisie v sektore energetika. Pri emisiách kadmia nastal v tomto sektore po dlhodobých fluktuáciách stabilný pokles. Emisie ortuti sú v poslednom desaťročí relatívne stabilné. Priemyselná výroba je zároveň významným prispievateľom emisií PAHs, konkrétne ide o výrobu kovov so 46 % podielom. Výroba kovov je aj najvýraznejším zdrojom emisií PCB (90 %). Z dôvodu fluktuácie vo výrobných objemoch jednotlivých komodít dochádza aj ku fluktuácií objemu emisií.

Trendy emisií po kategóriách výroby

Trendy emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora priemyselné procesy po jednotlivých druhov výroby sa bilancujú od roku 1990. Viac informácií o trendoch emisií zo sektora priemyselné procesy a používanie výrobkov podľa jednotlivých druhov výroby na Slovensku.

Kategória 2.A Výroba minerálnych produktov:

Z výroby minerálnych produktov sú na Slovensku zastúpené napr. výroba cementu (CRH Slovensko; Považská cementáreň, a. s.; CEMMAC, a. s.), výroba vápna (Calmit, spol. s r.o.; DOLVAP, s.r.o.; Carmeuse Slovakia, s.r.o.), výroba skla (Johns Manville Slovakia, a. s.; RONA, a. s.; VETROPACK NEMŠOVÁ, s.r.o.; R-GLASS Trade, s.r.o.), ťažba nerastných surovín, a iné. Do tejto kategórie je zaradená aj výstavba a demolácia budov a ciest.

Pri priemyselnej výrobe minerálnych produktov sa do ovzdušia vplyvom manipulácie s materiálmi, ich skladovaním a prepravou, uvoľňujú prioritne tuhé znečisťujúce látky. Ostatné látky sa do ovzdušia emitujú hlavne v spojení so samotnou výrobou. Emisie ťažkých kovov a POPs sú spojené so sklárskou výrobou a výrobou cementu. 

V tejto kategórii sa reportujú len emisie CO₂, ktoré boli v roku 2021 na úrovni 2 335 Gg. Najväčší podiel má výroba cementu (62 %), ďalej nasleduje výroba vápna (23 %) a výroba magnezitu (11 %). Oproti roku 1990 je zaznamenaný pokles emisií CO₂ v tejto kategórii približne o 14 %.

Z emisií znečisťujúcich látok sa v tejto kategórií reportujú len tuhé znečisťujúce látky PM_2.5, PM₁₀ a TSP, no nepatrí k ich najvýznamnejším prispievateľom. Emisie majú z dlhodobého hľadiska klesajúci trend vďaka prísnejšej legislatíve a zavádzaniu odlučovacích technológií.

Kategória 2.B Chemická výroba:

Chemická výroba má tiež dlhodobé zastúpenie v slovenskom priemysle, napr. výroba močoviny, kyseliny dusičnej, minerálnych hnojív (Duslo, a. s.) a rôznych iných chemických látok (FORTISCHEM a. s.). kategória nepatrí k najvyznanejším zdrojom emisií znečisťujúcich látok. 

Celkové emisie skleníkových plynov v roku 2021 boli na úrovni 1 585 Gg CO₂ ekv., čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom nárast o 5 %, a to vďaka zvýšenému objemu produkcie. Najväčším zdrojom emisií CO₂ (48,5 %) je výroba amoniaku, produkcia kyseliny dusičnej je veľkým zdrojom emisií N₂O. 

Produkcia kyseliny dusičnej spotrebuje približne 20 % všetkého vyrobeného amoniaku. Objem výroby bol v roku 2020 prakticky rovnaký ako v roku 2019, napriek tomu bol zaznamenaný pokles emisií N₂O o približne 16 % a to vďaka používaniu sekundárnych YARA katalyzátorov. 

Kategória 2.C Výroba kovov:

Významnou priemyselnou činnosťou je výroba kovov, konkrétne výroba železa a ocele (U. S. Steel Košice, a. s.; ZTS Metalurg, a. s.; Železiarne Podbrezová a. s.), ale aj hutnícka druhovýroba a spracovanie kovov (U.S. Steel Košice, a. s.; ZTS Metalurg, a.s.; Železiarne Podbrezová a. s.; KOVOHUTY, a. s.), či výroba hliníka (Slovalco, a. s.). 

Hlavným zdrojom emisií znečisťujúcich látok, ťažkých kovov a POPs je výroba železa a ocele. Vo významnej miere k týmto emisiám prispieva aj výroba medi a hliníka. Aj napriek zavádzaniu modernejších technológií, tieto zdroje stále patria k hlavným emiterom olova. Pri výrobe kovov sa uvoľňujú výrazné množstvá emisií dioxínov a furánov, ktorých kontrola a mitigácia vypúšťania je veľmi náročná a nákladná.

Celkové množstvo emisií v tejto kategórii bolo v roku 2021 na úrovni 4 792 Gg CO₂ ekv. Vďaka zvýšenému objemu produkcie ocele emisie vzrástli v rámci tejto kategórie v porovnaní s predošlým rokom o 33 %. Oproti roku 1990 je objem výroby výrazne vyšší, ale vďaka efektívnejšej produkcii je zaznamenaný pokles emisií o 2 %. Vyradenie jednej z troch vysokých pecí v US Steel, a. s. v júni 2019, taktiež prispelo ku zníženiu emisií v rámci tejto kategórii. Pec znovu nabehla začiatkom roka 2021, čo sa prejavilo znovu na náraste emisií.

Kategória 2.D Používanie rozpúšťadiel:

Používanie rozpúšťadiel je významným zdrojom emisií. V priemysle, ako aj v domácnostiach, sa používa široká škála látok, ktoré obsahujú aj nemetánové prchavé organické zlúčeniny, z ktorých vznikajú emisie NMVOC. Sú to napríklad čisté organické rozpúšťadlá alebo rôzne zmesi používané v priemysle, čistiace prostriedky, farby, riedidlá, lepidlá, kozmetika a toaletné potreby, rôzne výrobky pre domácnosť alebo starostlivosť o automobily. Patria sem tiež emisie z asfaltovania ciest. Všestranné využitie týchto látok vedie k zložitejšiemu sledovaniu ich tokov. Niektoré ich kategórie sa odhadujú (najmä emisie z látok pre domáce použitie). 

Emisie NMVOC v priemysle boli už v minulosti výrazne obmedzené a zároveň bol regulovaný aj obsah rozpúšťadiel vo výrobkoch pre domáce použite v maloobchode. Z dlhodobého hľadiska sa tieto zmeny prejavujú v poklese vypustených NMVOC do ovzdušia. Kategória používanie rozpúšťadiel je významným zdrojom emisií oxidu uhličitého. Jeho bilancovanie podobne ako pri emisiách NMVOC značne komplikuje neexistujúca štatistika v tejto oblasti, ako aj zložitý chemizmus jednotlivých plynov v atmosfére, kde sa uhľovodíky rozkladajú a reagujú medzi sebou alebo s ostatnými zložkami a vplyvom fotochemického žiarenia. Preto sa emisie CO₂ v tejto kategórii bilancujú na základe stechiometrie z emisií NMVOC.

K vypúšťaniu emisií ťažkých kovov a POPs dochádza hlavne vplyvom používania mazív v dvoj- a štvortaktných motoroch. Tieto emisie sa bilancujú v kategórii doprava.

Kategória 2.F Používanie F-plynov:

Veľký vplyv na emisie v tejto oblasti má rastúce používanie chladiarenských zariadení, klimatizácií a tepelných čerpadiel. HFC sú v tomto sektore najviac rastúce emisie, čo je výsledkom priemyselného dopytu po týchto zariadeniach.