Metodika určenia emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok v sektore Priemyselné procesy a využitie produktov.
Sektor priemyselných procesov a používania produktov zahŕňa všetky emisie skleníkových plynov vznikajúcich pri technologických procesoch výroby surovín a produktov. V rámci prípravy bilancie emisií skleníkových plynov v SR je dôležitá analýza jednotlivých technologických procesov a disagregácia emisií zo spaľovania palív (pri výrobe tepla a energie) a emisií z technologických procesov a priemyselnej výroby. Pre výpočet historických emisií boli použité základné metodiky 2006 IPCC Guidelines for National Greenhouse Gas Inventories, 2019 Refinement to the 2006 IPCC Guidelines for National Greenhouse Gas Inventories a EMEP/EEA air pollutant emission inventory guidebook 2023.
Emisie ZL pokryté sektorom priemyslu pochádzajú z priemyselných procesov, ale aj z kombinovaných spaľovacích a technologických procesov, ktoré sú zjednotené a vykazujú sa za základnú jednotku (zdroj). Údaje o emisiách a prevádzke vykazuje priamo prevádzkovateľ a sú zaznamenané v databáze NEIS. V niektorých prípadoch nie je možné rozdeliť emisie na samostatné emisie zo spaľovania a emisie z technologických procesov. Národná emisná inventúra látok znečisťujúcich ovzdušie je spracovaná z viacerých zdrojov tak, aby pokryla všetky potenciálne zdroje znečisťovania.
Emisie z používania rozpúšťadiel vychádzajú do významnej miery z bilančných listov v rámci databázy NEIS. Údaje do databázy vypĺňajú samotní operátori, ktorí na základe okresným úradom schváleného postupu informácie o emisiách merajú alebo odhadujú. V databáze NEIS sa nachádzajú len emisie z veľkých a stredných zdrojov. Emisie z malých zdrojov sa odhadujú na základe údajov zo Štatistického úradu Slovenskej republiky metodickým postupom podľa EMEP/EEA GB 2023. Obsah rozpúšťadla v produktoch je daný národnou metodikou.
Údaje o aktivite pozostávajú z množstva vyrobeného produktu, napr. množstvo cementu vyrobeného pre konkrétny rok. Ďalej je potrebný aj emisný faktor. V priemyselných procesoch emisný faktor vyjadruje množstvo skleníkových plynov (v kt) uvoľnených výrobou špecifického množstva produktu (v hmotnostnej jednotke, napr. T, kt). Napríklad koľko CO2 vzniká pri výrobe jednej tony cementu. Pri zvažovaní konečných úrovní emisií je potrebné vziať do úvahy aj faktor výťažnosti.
Všeobecným predpokladom pre projekcie emisií v sektore IPPU je predpoklad životnosti zariadení a dostupnosti vstupných materiálov. Hlavnou hybnou silou je vývoj HDP. Pri priemyselných procesoch možno najväčší pokles očakávať väčšinou iba v dôsledku zníženia výroby konkrétneho výrobku. Takýto pokles sa však neočakáva, ale rôznymi modernizačnými procesmi môžeme znížiť alebo zachytiť (technológie CCS – „carbon capture and storage“) významné množstvo emisií. Na Slovensku má najväčší podiel na emisiách z IPPU výroba železa a ocele.