Priemysel

Emisie z priemyselných procesov pochádzajú z iných procesov ako zo spaľovania palív. Údaje o aktivite pozostávajú z množstva vyrobeného produktu, napr. množstvo cementu vyrobeného pre konkrétny rok. Ďalej je potrebný aj emisný faktor. V priemyselných procesoch emisný faktor vyjadruje množstvo skleníkových plynov (v kt) uvoľnených výrobou špecifického množstva produktu (v hmotnostnej jednotke, napr. T, kt). Napríklad koľko CO₂ vzniká pri výrobe jednej tony cementu. Pri zvažovaní konečných úrovní emisií je potrebné vziať do úvahy aj faktor výťažnosti. 

Všeobecným predpokladom pre sektor IPPU je predpoklad životnosti zariadení a dostupnosti vstupných materiálov. Hlavnou hybnou silou je vývoj HDP. Pri priemyselných procesoch možno najväčší pokles očakávať väčšinou iba v dôsledku zníženia výroby konkrétneho výrobku. Takýto pokles sa však neočakáva, ale rôznymi modernizačnými procesmi môžeme znížiť alebo zachytiť významné množstvo emisií. Na Slovensku má najväčší  podiel na emisiách z IPPU výroba železa a ocele.         

2.A – Nekovový priemysel (cement, vápno, sklo, tehly)

Cement sa vyrába všade z dostupných prírodných surovín bez náročnej ťažby a úpravy. Jeho aplikácia má dlhodobú tradíciu a je jednoduchá. Podstata výroby cementu spočíva v tepelnom spracovaní zmesi prírodných materiálov pri 1 400 °C. V posledných rokoch prežíval svet stavebný boom a podľa predpokladu sa bude dramaticky zvyšovať objem výroby cementu v nastávajúcich dekádach. Hoci spotreba cementu sa vo vyspelých krajinách zvyšuje pomaly, v rozvojových krajinách je tento nárast omnoho vyšší. Ani na Slovensku sa nepredpokladá výraznejší pokles spotreby cementu do roku 2050.  

Na základe pomeru tvorby CO₂ z energetickej spotreby a zo suroviny môžeme kvantifikovať maximálne možné zníženie emisií.

Na úspore materiálov a energie, ale aj efektívnom nakladaní s obmedzenými prírodnými zdrojmi je postavená aj koncepcia obehového hospodárstva (tzv. cirkulárna ekonomika). Tá ráta s odpadom ako s cennou surovinou, ktorá šetrí neobnoviteľné zdroje a rovnako je aj významným zdrojom energie

V prípade emisií zo surovín môžeme rozlíšiť dva prípady

1. Pre cementárne, vápenky, tehelne a keramické výroby sú emisie CO₂jednoznačne dané stechiometrickou rovnicou rozkladu uhličitanov. 
2. Pre výrobu skla a iných nemetalurgických produktov je možné dosiahnuť zníženie emisie zo suroviny pomocou recyklácie, čo má za následok aj zníženie energetickej náročnosti, t. j. spotreba tepla/paliva pre žíhanie a pod.

Avšak pri procese výroby cementu umožňuje jedinečné materiálové a energetické využitie odpadu. Popri fosílnom palive – uhlí – sa využíva aj palivo vyrobené z odpadu. Cementárenské pece pracujú pri teplotách vyšších ako 1 400 °C s dlhým zádržným časom spalín, čím dochádza k dokonalej likvidácii odpadu a maximálnemu využitiu energie a popolovín. Zároveň je recyklovaný zostatkový popol, ktorý vďaka podobnému chemickému zloženiu nahrádza časť vstupnej suroviny (vápenca, ílu). Na rozdiel od spaľovní nemusí byť skládkovaný, ale stáva sa súčasťou výrobku (slinku).

Jedným z najefektívnejším opatrením pri znižovaní emisií v tomto sektore je využitie odpadu. Špecifické odpadové minerálne odpady vedia svojim chemickým zložením nahradiť prírodné suroviny ako vápenec alebo íl, ktoré sa musia ťažiť z prírody. Mnohé z nich prispievajú aj k znižovaniu emisií CO₂. Príklady alternatívnych surovín:  popolčeky, ložový popol z elektrární a teplární, zlievarenské formy a piesky, stavebný odpad, odpadové tehly a škridly, a mnohé iné. Pri využití 1.4 t Vysokopecnej trosky vieme ušetriť 1 tonu vápenca a tak predísť vzniku 0.44 t CO₂. 

Medzi najväčších znečisťovateľov v sektore patrí: CRH (Slovensko) a.s., Považská cementáreň, a.s., Carmeuse Slovakia, s.r.o. Košice, Cemmac a.s., DOLVAP s.r.o. Varín, Knauf Insulation s.r.o., VETROPACK NEMŠOVÁ s.r.o., Johns Manville Slovakia, a.s., RONA, a.s., Wienerberger slovenské tehelne, spol. s r. o., R-Glass Trade s.r.o., ŽIAROMAT a.s.

2.B - Chemický priemysel

Trend v chemickom priemysle je ovplyvňovaný rôznymi segmentami. Slovensko má silnú tradíciu vo všetkých hlavných segmentoch chemického priemyslu vrátane rafinácie ropy, výroba hnojív, výroba gumy a plastov. Portfólio produktov je tiež ovplyvnené silným automobilovým a elektronický sektorom na Slovensku, ktoré slúžia ako stáli klienti s vysokou kapacitou pre rôzne spoločnosti z oblasti chemikálií  a výroby plastov.

V súčasnosti sa neočakáva ani neplánuje žiadne zatvorenie súčasných chemických zariadení. Čo sa týka trendu vývoja emisií z chemického priemyslu, očakáva sa, že bude pomerne konštantný a výrazný pokles sa nepredpokladá. Avšak najväčšie zníženie by v tomto sektore mohlo dôjsť v dôsledku znižovania výroby, resp. spotreby palív osobnými a nákladnými automobilmi, či znižovaním spotreby umelých hnojív v poľnohospodárstve. Transformáciou výroby palív z ropy na výrobu zeleného vodíka ako paliva pomocou OZE, alebo výrobou pokročilejších biopalív a bioplastov. 

Medzi najväčších znečisťovateľov v sektore patrí: SLOVNAFT, Duslo Šaľa, Chemosvit, Continental Matador Rubber, Enviral, Meroco, Chemko, a. s. Slovakia, Evonik Fermas.

2.C – Výroba kovov

Najvýznamnejšou z kovopriemyslu v Slovenskej  republike je výroba železa a ocele. Pretože tento druh procesov má dlhú históriu, neočakáva sa pokles výroby. Výroba železa a ocele však odráža ekonomickú situáciu. Po COVID–ovej kríze v roku 2020 je evidentný pokles výroby (-40 %), a tým aj produkovaných emisií. Po roku 2020 sa však množstvo vyrobeného železa a ocele zvýšilo a zámerom je udržať ho aj v budúcnosti.

Železo a oceľ sa v Slovenskej republike vyrába v dvoch veľkých hutníckych závodoch nachádzajúcich sa v mestách Košice a Podbrezová, v Košickom a Banskobystrickom kraji. Obe tieto metalurgické prevádzky používajú vysoké pece, avšak s jedným rozdielom. Prevádzka v Podbrezovej spracováva výhradne železný šrot a preto nie je potreba tak zložitého výrobného procesu ako pri výrobe ocele zo železnej rudy. Navyše Železiareň v Podbrezovej tento železný šrot taví pomocou elektrickej oblúkovej pece, čím sa ušetrí značná časť emisií. Dôležité však je akým spôsobom je elektrická energia vyrábaná. Závod na východe Slovenska pozostáva z koksovacích batérií, vysokých pecí, kyslíkových konvertorov, energetickej časti, oceliarne a teplej a studenej valcovne a ďalších doplnkových technických jednotiek, ktoré sú energeticky náročné a životnému prostrediu nie príliš prospešné. 

Emisie v IPPU vo všeobecnosti odrážajú akúkoľvek hospodársku krízu. Je to možné vidieť aj na produkcii oceli v roku 2020, keď v dôsledku COVID – pandémie výroba železa a ocele poklesla. V budúcich rokoch sa však neočakávajú žiadne výraznejšie zmeny vo výrobe.

V sektore výroby železa a ocele je možná redukcia emisií CO₂ znížením spotreby koksu ako paliva pre energetické procesy a redukčného činidla vo vysokých peciach. To by však malo za následok zníženie výroby ocele a tým aj ekonomické problémy pre daný región. Jedným z najaktuálnejších opatrení v sektore výroby železa a ocele sú elektrické oblúkové pece. Súčasné nastavenie opatrení predpokladá investície do technológie, čo by malo viesť k značnej úspore emisií v danom sektore. Trend výroby ocele sa očakáva pomerne konštantný, pre znižovanie emisií to bude mať za následok zníženie o viac ako 55 % celkových emisií CO₂. Jedným z ďalších opatrení je zmena palív s nižším emisným faktorom. Toto opatrenie sa však týka energetickej časti výrobného procesu.   

Medzi najväčších znečisťovateľov v sektore patrí: U. S. Steel, Slovalco, a.s, OFZ, a.s., Železiareň Podbrezová a.s., ZTS Metalurg, a.s.

Nasledujúce grafy ukazujú pomerné zastúpenie emisií skleníkových plynov alokované v EÚ ETS a v ESR schémach za sektor priemyselné procesy.

Projekcie emisií pre výpočet záväzného redukčného cieľa v rámci paragrafu 5 (6) návrhu zákona o zmene klímy, sa počítal pre emisie skleníkových plynov zo sektoru priemyselných procesov mimo schému EÚ ETS (hlavne emisie fluórovaných plynov). Na základe výsledkov modelovania projekcií emisií, bol navrhnutý cieľ dodržanie zvýšenia emisií skleníkových plynov o maximálne 40 % v roku 2030 v porovnaní s rokom 2005. Cieľ bol pripravený podľa jedného scenára, v tomto prípade sa WEM=WAM a týka sa projekcií emisií skleníkových plynov, ktoré sú vyprodukované mimo EÚ ETS zdrojov.