Priemysel

Emisie skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora priemyselné procesy.

Trendy emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora priemyselné procesy a používanie výrobkov sa bilancujú od roku 1990. Viac informácií o trendoch emisií zo sektora priemyselné procesy a používanie výrobkov na Slovensku.

Celkové emisie

Emisie skleníkových plynov v sektore priemysel vznikajú technologickými procesmi surových materiálov a produktov. Najdôležitejším plynom v rámci priemyslu je CO2, s 90 % podielom, nasledujú takzvané technické plyny, označované ako F-plyny (jedná sa o hydrogén- alebo per-fluórované uhľovodíky a fluorid sírový – SF6). Tento sektor pokrýva emisie skleníkových plynov tvorených z technologických procesov vytvárajúcich surové materiály, alebo priamo produkty. S podielom 22 % za rok 2020 je po energetike druhý najväčší prispievateľ do súčtu emisií skleníkových plynov. Ide hlavne o technologické emisie (nie spaľovanie palív pri výrobe ako pri sektore energetika) zo spracovania minerálnych produktov, chemickej výroby a výroby kovov. Znižovanie emisií z technologických procesov je finančne náročné, pričom toto znižovanie obmedzujú aj technické limity. Aj preto nedošlo v tomto sektore v porovnaní s referenčným rokom 1990 k takému výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov ako v ostatných sektoroch. 

Emisie NOx sú v sektore Priemysel dlhodobo relatívne stabilné. Dlhodobý, ale mierny pokles s  fluktuáciami je zaznamenaný pri emisiách NMVOC. Mierny pokles je zaznamenaný v emisiách SOx, aj keď oproti sektora energetika je tento pokles minimálny. Aj preto je od roku 2018 ich najväčším prispievateľom kovospracujúci priemysel. Pri emisiách PM2.5 bol zaznamenaný pokles, aj keď sa na týchto emisiách podieľa sektor priemysel iba v malej miere. Do roku 2001 je v tomto sektore zaznamenaný výrazný pokles emisií olova, avšak od tohto roku sa výroba kovov stala najväčším prispievateľom k celkovým emisiám, keď predbehla aj emisie v sektore energetika. Pri emisiách kadmia nastal v tomto sektore po dlhodobých fluktuáciách stabilný pokles. Emisie ortuti sú v poslednom desaťročí relatívne stabilné. Priemyselná výroba je zároveň významným prispievateľom emisií PAHs, konkrétne ide o výrobu kovov so 35 % podielom. Výroba kovov je aj najvýraznejším zdrojom emisií PCB (80 %). Z dôvodu fluktuácie vo výrobných objemoch jednotlivých komodít dochádza aj ku fluktuácií objemu emisií.

 

Trendy emisií po kategóriách výroby

Trendy emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora priemyselné procesy po jednotlivých druhov výroby sa bilancujú od roku 1990. Viac informácií o trendoch emisií zo sektora priemyselné procesy a používanie výrobkov podľa jednotlivých druhov výroby na Slovensku.

Emisie po kategóriách

Kategória 2.A Výroba minerálnych produktov:

Z výroby minerálnych produktov sú na Slovensku zastúpené napr. výroba cementu (CRH Slovensko; Považská cementáreň, a. s.; CEMMAC, a. s.), výroba vápna (Calmit, spol. s r.o.; DOLVAP, s.r.o.; Carmeuse Slovakia, s.r.o.), výroba skla (Johns Manville Slovakia, a. s.; RONA, a. s.; VETROPACK NEMŠOVÁ, s.r.o.; R-GLASS Trade, s.r.o.), ťažba nerastných surovín, a iné. Do tejto kategórie je zaradená aj výstavba a demolácia budov a ciest.

Pri priemyselnej výrobe minerálnych produktov sa do ovzdušia vplyvom manipulácie s materiálmi, ich skladovaním a prepravou, uvoľňujú prioritne tuhé znečisťujúce látky. Ostatné látky sa do ovzdušia emitujú hlavne v spojení so samotnou výrobou. Emisie ťažkých kovov a POPs sú spojené so sklárskou výrobou a výrobou cementu. 

V tejto kategórii sa reportujú len emisie CO2, ktoré boli v roku 2020 na úrovni 2 219 Gg. Najväčší podiel má výroba cementu (65 %), ďalej nasleduje výroba vápna (19,4 %) a výroba magnezitu (11,9 %). Oproti roku 1990 je zaznamenaný pokles emisií CO2 v tejto kategórii približne o 25 %.

Z emisií znečisťujúcich látok sa v tejto kategórií reportujú len tuhé znečisťujúce látky PM2.5, PM10 a TSP, no nepatrí k ich najvýznamnejším prispievateľom. Emisie majú z dlhodobého hľadiska klesajúci trend vďaka prísnejšej legislatíve a zavádzaniu odlučovacích technológií.

Kategória 2.B Chemická výroba:

Chemická výroba má tiež dlhodobé zastúpenie v slovenskom priemysle, napr. výroba močoviny, kyseliny dusičnej, minerálnych hnojív (Duslo, a. s.) a rôznych iných chemických látok (FORTISCHEM a. s.). kategória nepatrí k najvyznanejším zdrojom emisií znečisťujúcich látok. 

Celkové emisie skleníkových plynov v roku 2020 boli na úrovni 1 514 Gg CO2 ekv., čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom nárast o 1 %, a to vďaka zvýšenému objemu produkcie. Najväčším zdrojom emisií CO2 (47 %) je výroba amoniaku, produkcia kyseliny dusičnej je veľkým zdrojom emisií N2O. 

Produkcia kyseliny dusičnej spotrebuje približne 20 % všetkého vyrobeného amoniaku. Objem výroby bol v roku 2020 prakticky rovnaký ako v roku 2019, napriek tomu bol zaznamenaný pokles emisií N2O o približne 16 % a to vďaka používaniu sekundárnych YARA katalyzátorov. 

Kategória 2.C Výroba kovov:

Významnou priemyselnou činnosťou je výroba kovov, konkrétne výroba železa a ocele (U. S. Steel Košice, a. s.; ZTS Metalurg, a. s.; Železiarne Podbrezová a. s.), ale aj hutnícka druhovýroba a spracovanie kovov (U.S. Steel Košice, a. s.; ZTS Metalurg, a.s.; Železiarne Podbrezová a. s.; KOVOHUTY, a. s.), či výroba hliníka (Slovalco, a. s.). 

Hlavným zdrojom emisií znečisťujúcich látok, ťažkých kovov a POPs je výroba železa a ocele. Vo významnej miere k týmto emisiám prispieva aj výroba medi a hliníka. Aj napriek zavádzaniu modernejších technológií, tieto zdroje stále patria k hlavným emiterom olova. Pri výrobe kovov sa uvoľňujú výrazné množstvá emisií dioxínov a furánov, ktorých kontrola a mitigácia vypúšťania je veľmi náročná a nákladná.

Celkové množstvo emisií v tejto kategórii bolo v roku 2020 na úrovni 3 606 Gg CO2 ekv. Vďaka zníženého objemu produkcie ocele emisie poklesli v rámci tejto kategórie v porovnaní s predošlým rokom o 11,5 %. Oproti roku 1990 je objem výroby výrazne vyšší, ale vďaka efektívnejšej produkcii je zaznamenaný pokles emisií o 26 %. Vyradenie jednej z troch vysokých pecí v US Steel, a. s. v júni 2019, taktiež prispelo ku zníženiu emisií v rámci tejto kategórii. Pec znovu nabehla začiatkom roka 2021.

Kategória 2.D Používanie rozpúšťadiel:

Používanie rozpúšťadiel je významným zdrojom emisií. V priemysle, ako aj v domácnostiach, sa používa široká škála látok, ktoré obsahujú aj nemetánové prchavé organické zlúčeniny, z ktorých vznikajú emisie NMVOC. Sú to napríklad čisté organické rozpúšťadlá alebo rôzne zmesi používané v priemysle, čistiace prostriedky, farby, riedidlá, lepidlá, kozmetika a toaletné potreby, rôzne výrobky pre domácnosť alebo starostlivosť o automobily. Patria sem tiež emisie z asfaltovania ciest. Všestranné využitie týchto látok vedie k zložitejšiemu sledovaniu ich tokov. Niektoré ich kategórie sa odhadujú (najmä emisie z látok pre domáce použitie). 

Emisie NMVOC v priemysle boli už v minulosti výrazne obmedzené a zároveň bol regulovaný aj obsah rozpúšťadiel vo výrobkoch pre domáce použite v maloobchode. Z dlhodobého hľadiska sa tieto zmeny prejavujú v poklese vypustených NMVOC do ovzdušia. Kategória používanie rozpúšťadiel je významným zdrojom emisií oxidu uhličitého. Jeho bilancovanie podobne ako pri emisiách NMVOC značne komplikuje neexistujúca štatistika v tejto oblasti, ako aj zložitý chemizmus jednotlivých plynov v atmosfére, kde sa uhľovodíky rozkladajú a reagujú medzi sebou alebo s ostatnými zložkami a vplyvom fotochemického žiarenia. Preto sa emisie CO2 v tejto kategórii bilancujú na základe stechiometrie z emisií NMVOC.

K vypúšťaniu emisií ťažkých kovov a POPs dochádza hlavne vplyvom používania mazív v dvoj- a štvortaktných motoroch. Tieto emisie sa bilancujú v kategórii doprava.

Kategória 2.F Používanie F-plynov:

Veľký vplyv na emisie v tejto oblasti má rastúce používanie chladiarenských zariadení, klimatizácií a tepelných čerpadiel. HFC sú v tomto sektore najviac rastúce emisie, čo je výsledkom priemyselného dopytu po týchto zariadeniach.