Trendy emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok zo sektora priemyselné procesy a používanie výrobkov (IPPU) sa bilancujú od roku 1990 a zaznamenali hlavne v ostatných rokoch výrazný pokles vďaka zavádzaniu nových technológií a účinných politík a opatrení, ako je napríklad obchodovanie s emisnými kvótami.
Trendy emisií skleníkových plynov v sektore priemysel
Emisie skleníkových plynov v sektore priemysel vznikajú technologickými procesmi surových materiálov a produktov. Najdôležitejším plynom v rámci priemyslu je CO2, s približne 90 % podielom, nasledujú takzvané technické plyny, označované ako F-plyny (jedná sa o hydrogén- alebo per-fluórované uhľovodíky a fluorid sírový – SF6). Tento sektor pokrýva emisie skleníkových plynov tvorených z technologických procesov vytvárajúcich surové materiály, alebo priamo produkty. Priemysel je po energetike druhý najväčší prispievateľ do súčtu emisií skleníkových plynov. Ide hlavne o technologické emisie (nie spaľovanie palív pri výrobe ako pri sektore energetika) zo spracovania minerálnych produktov, chemickej výroby a výroby kovov. Znižovanie emisií z technologických procesov je finančne náročné, pričom toto znižovanie obmedzujú aj technické limity. Aj preto nedošlo v tomto sektore v porovnaní s referenčným rokom 1990 k takému výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov ako v ostatných sektoroch.
Celkové emisie skleníkových plynov
Trendy emisií znečisťujúcich látok v sektore priemysel
Emisie NOx sú v sektore Priemysel dlhodobo relatívne stabilné. Dlhodobý, ale mierny pokles s fluktuáciami je zaznamenaný pri emisiách NMVOC. Mierny pokles je zaznamenaný v emisiách SOx, aj keď v porovnaní so sektorom energetiky je tento pokles minimálny. Aj preto je od roku 2019 ich najväčším prispievateľom kovospracujúci priemysel. Pri emisiách PM2.5 bol zaznamenaný pokles, aj keď sa na týchto emisiách podieľa sektor priemysel iba v malej miere. Do roku 2001 je v tomto sektore zaznamenaný výrazný pokles emisií olova, avšak od tohto roku sa výroba kovov stala najväčším prispievateľom k celkovým emisiám, keď predbehla aj emisie v sektore energetika. Pri emisiách kadmia nastal v tomto sektore po dlhodobých fluktuáciách stabilný pokles. Emisie ortuti sú v poslednom desaťročí relatívne stabilné. Priemyselná výroba je zároveň významným prispievateľom emisií PAHs, konkrétne ide o výrobu kovov. Výroba kovov je aj najvýraznejším zdrojom emisií PCB. Z dôvodu fluktuácie vo výrobných objemoch jednotlivých komodít dochádza aj ku fluktuácií objemu emisií.
Celkové emisie znečisťujúcich látok
Trendy emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok po kategóriách výroby
Trendy emisií znečisťujúcich látok zo sektora priemyselné procesy po jednotlivých druhov výroby sa bilancujú od roku 1990.
Výroba minerálnych produktov: Z výroby minerálnych produktov sú na Slovensku zastúpené napr. výroba cementu (Danucem Slovensko; Považská cementáreň, a. s.; CEMMAC, a. s.), výroba vápna (Calmit, spol. s r.o.; DOLVAP, s.r.o.; Carmeuse Slovakia, s.r.o.), výroba skla (Johns Manville Slovakia, a. s.; RONA, a. s.; VETROPACK NEMŠOVÁ, s.r.o.; R-GLASS Trade, s.r.o.), ťažba nerastných surovín, a iné. Do tejto kategórie je zaradená aj výstavba a demolácia budov a ciest. V tejto kategórii sa reportujú zo skleníkových plynov len emisie CO2, na ktorých má najväčší podiel má výroba cementu, ďalej nasleduje výroba vápna a výroba magnezitu. Oproti roku 1990 je vo výrobe minerálnych produktov zaznamenaný mierny pokles emisií CO2. Pri priemyselnej výrobe minerálnych produktov sa do ovzdušia vplyvom manipulácie s materiálmi, ich skladovaním a prepravou, uvoľňujú prioritne tuhé znečisťujúce látky. Ostatné látky sa do ovzdušia emitujú hlavne v spojení so samotnou výrobou. Emisie ťažkých kovov a POPs sú spojené so sklárskou výrobou a výrobou cementu. Z emisií znečisťujúcich látok sa v tejto kategórií reportujú len tuhé znečisťujúce látky PM2.5, PM10 a TSP, no nepatrí k ich najvýznamnejším prispievateľom. Emisie majú z dlhodobého hľadiska klesajúci trend vďaka prísnejšej legislatíve a zavádzaniu odlučovacích technológií.
Chemická výroba: Chemická výroba má tiež dlhodobé zastúpenie v slovenskom priemysle, napr. výroba močoviny, kyseliny dusičnej, minerálnych hnojív (Duslo, a. s.) a rôznych iných chemických látok (FORTISCHEM a. s.). Celkové emisie skleníkových plynov z chemickej výroby závisia najmä od aktuálneho trendu vývoja dopytu po chemických produktoch. . Najväčším zdrojom emisií CO2 je výroba amoniaku. Produkcia kyseliny dusičnej je významným zdrojom emisií N2O. Produkcia kyseliny dusičnej spotrebuje približne 20 % všetkého vyrobeného amoniaku. Od roku 2021 bol zaznamenaný mierny pokles emisií N2O a to vďaka používaniu sekundárnych YARA katalyzátorov. V prípade znečisťujúcich látok táto kategória nepatrí k najvyznanejším zdrojom emisií znečisťujúcich látok.
Výroba kovov: Významnou priemyselnou činnosťou je výroba kovov, konkrétne výroba železa a ocele (U. S. Steel Košice, a. s.; ZTS Metalurg, a. s.; Železiarne Podbrezová a. s.), ale aj hutnícka druhovýroba a spracovanie kovov (U.S. Steel Košice, a. s.; ZTS Metalurg, a.s.; Železiarne Podbrezová a. s.; KOVOHUTY, a. s.), či výroba hliníka (Slovalco, a. s.). Množstvo emisií skleníkových plynov z výroby kovov závisí najmä od objemu produkcie kovových produktov. Od roku 1990 sa objem výroby výrazne zvýšil, ale napriek tomu emisie zaznamenali mierny pokles a to vďaka efektívnejšej produkcii. Vyradenie jednej z troch vysokých pecí v US Steel, a. s. v júni 2019, taktiež prispelo ku zníženiu emisií v rámci tejto kategórii. Pec znovu nabehla začiatkom roka 2021, čo sa prejavilo znovu na náraste emisií. Hlavným zdrojom emisií znečisťujúcich látok, ťažkých kovov a POPs je výroba železa a ocele. Vo významnej miere k týmto emisiám prispieva aj výroba medi a hliníka. Aj napriek zavádzaniu modernejších technológií, tieto zdroje stále patria k hlavným emiterom olova. Pri výrobe kovov sa uvoľňujú výrazné množstvá emisií dioxínov a furánov, ktorých kontrola a mitigácia vypúšťania je veľmi náročná a nákladná.
Používanie rozpúšťadiel: Používanie rozpúšťadiel je významným zdrojom emisií. V priemysle, a tiež v domácnostiach, sa používa široká škála látok, ktoré obsahujú aj nemetánové prchavé organické zlúčeniny, z ktorých vznikajú emisie NMVOC a CO2. Sú to napríklad čisté organické rozpúšťadlá alebo rôzne zmesi používané v priemysle, čistiace prostriedky, farby, riedidlá, lepidlá, kozmetika a toaletné potreby, rôzne výrobky pre domácnosť alebo starostlivosť o automobily. Patria sem tiež emisie z asfaltovania ciest. Všestranné využitie týchto látok vedie k zložitejšiemu sledovaniu ich tokov. Niektoré ich kategórie sa odhadujú (najmä emisie z látok pre domáce použitie). Emisie NMVOC v priemysle boli už v minulosti výrazne obmedzené a zároveň bol regulovaný aj obsah rozpúšťadiel vo výrobkoch pre domáce použite v maloobchode. Z dlhodobého hľadiska sa tieto zmeny prejavujú v poklese vypustených NMVOC do ovzdušia. Kategória používanie rozpúšťadiel je významným zdrojom emisií oxidu uhličitého. Jeho bilancovanie, podobne ako pri emisiách NMVOC, značne komplikuje neexistujúca štatistika v tejto oblasti, ako aj zložitý chemizmus jednotlivých plynov v atmosfére, kde sa uhľovodíky rozkladajú a reagujú medzi sebou alebo s ostatnými zložkami vplyvom fotochemického žiarenia. Preto sa emisie CO2 v tejto kategórii bilancujú na základe stechiometrie z emisií NMVOC. K vypúšťaniu emisií ťažkých kovov a POPs dochádza hlavne vplyvom používania mazív v dvoj- a štvortaktných motoroch. Tieto emisie sa bilancujú v kategórii doprava.